Z Buenos Aires do Ohnovej zeme

Tato streka je dlha 3040km, a preto sme si ju chceli sprijemnit a rozdelit aspon na dve casti.  Rozhodli sme sa zastavit zhruba po 1200km v meste Puerto Madryn a pozriet faunu nebeznu v slovenskych rybnikoch.

Bus z BA do Puerto Madryn trval 19-20hod, no luxusnejsim hromadnym prostriedkom som uz dlho necestoval.  Poloprazdny dvojposchodak s miestom na nohy a lezadlom, poduskou, dekou, predjedlom, jedlom, kafickom a vinkom v cene… Ok, cesta listka bola statocnych (v prepocte) cca 60 eciek, ..no na vyber moc nemate.

Puerto Madryn je mesto vzdialene zhruba 100km od UNESCOm chranenej prirodnej rezervacie – Reserva Faunistica Peninsula Valdes.  V den prichodu sme ju uz navstivit nestihli, no hned na druhy den tam absolvovali organizovany celodenny vylet (bez vlastneho transportu ina moznost nie je).  Vyletu prialo pocasie co bolo najpodstatnejsie.  Pofotili sme miestnu zverinu, z ktorej najzaujimavejsim zvieratom bol pre mna Elephant seal – o nich sa isto oplati co-to viac nastudovat!  Bohuzial sme nemali stastie uvidiet kosatky ci velrybu, ktore sa tu celkom bezne objavuju a doposial som ich nikdy v zivote nevidel.

Po 11 hodinovej ‘exkurzii’ sme sa za 10 7 z Peninsuly vratili a hned 20 minut na to sedeli v buse, ktory nas bral dalsich 20 hodin blizsie k cielu – Ushuaii, Ohnovej zemi.

Pozn. – 160km od Puerto Madryn smerom na Trelew (juh) sa nachadza dalsia velmi zaujimava prirodna rezervacia.  Reserva Provincial Punta Tombo hostuje od septembra do aprila vyse polmilionovu koloniu (po Antarktide druhu najvacsiu na svete) tucniakov.  Tu sme osobne nenavstivili (vsetko stoji peniaze a clovek musi mat priority), no poculi sme, ze je to neopakovatelny zazitok.  Velrybu tam neuvidite, no na tucniakoch sa podkynate ako o kury na babkinom dvore.

Punta Tombo Argentina

Po druhej dvadsathodinovke v menej pohodlnom buse sme vystupili v meste Rio Gallegos.  Tu sme sa uz necitili tak cerstvo, no napriek tomu chceli mesto opustit co najskor a dostat sa este juznejsie – blizsie k cielu :)  To sa nepodarilo a museli sme den & noc ostat v meste, ktore by nenadchlo ani najmenej kritickeho fotografa.

Den neskor v skorych rannych hodinach uz sedime na autobusovej stanici, srkame horucu hnedu nezaberajucu vodu a cakame na autobus Rio Gallegos – Ushuaia.  I ked mesta od seba geograficky malo vzdialene, cesta je planovana na 13 hodin.  Jazda je ‘obohatena’ styroma vystupmi z autobusu – hranicnym prechodom Argentiny, tak Chile, 30′ bonusovou cestou lodou, a spat z Chile do Argentiny.

Prezili sme v pohode scany batoziny a papierove formality, horsie to bolo so zimou a vetrom.  Je nam jasne, ze uz pri prvom dalsom prebalovani bagla idu plavky hlboko na spodok a medvedobijky boty a Goretex/Polartec skafandre si pridu velmi skoro na svoje.

Buenos Aires – hlavne mesto nasimi ocami

Predchadzajucim prispevkom, ktory bol skor len takym zamyslenim, som predbehol cely pobyt v Buenos Aires.  Hranicny prechod Uruguay-Argentina som uz popisat stihol, tak strucne nan nadviazem.  V Tigre (predmesti BA) sme vystupili z lode nieco po 21h, dostali ‘Welcome to Argentina’ peciatky do pasov a busom sa nechali odviezt do centra mesta.  Kedze Elaine bola po tripe lodou viac spolocensky unavena ako my (k pivkam vonku na lodi sa k pocmurkavaniu pozvolna pripojili i 2 flase Baileys), vzali sme hned taxi a viezli sa na prvy hostel, ktory odporucil sam sofer.  Boli sme spokojni s kazdou lacnejsou alternativou, len uz chceli byt co najskor ubytovani.  6tka dorm, $10 na noc nie je vobec zle na centrum tak velkeho mesta J

Tym, ze sme byvali v uplnom centre (nedaleko Obelisku na Avenue 9 de Julio), o zabavu v okoli nebola nudza.  Ako sa na sobotnajsiu noc vo velkomeste patri, stravili sme tu nasu v jednom stylovom bariku s dobrou hudboskou a happy hour trvajucou od 11-2am.

Dalsich 5 noci sme uz boli na predom dohodnutom Couchsurfe.  Ten ako vzdy doposial bol originalny a bezchybny.  Byvali sme na dvojizbovom byte u studentky mediciny a jej mamci.  Charito s mamou Pepe boli maxi zlate a zrelaxovane.  Prislo nam, ze Charito nepozna slovo ‘musiet’ a popri skole stiha snad 10 roznych hobbies.  Jej mama, sedovlasa pani s copom, stalym usmevom a len spanielcinou na perach popijala non-stop mate, davala otazky o Slovensku alebo len tukala nieco s do kompu. 

Mam niekedy pocit, ze mat hosti na Slovensku je pre domacich viac o pripravach a s nimi prepojenom strese a nervozite ako o radosti, ktora by mala byt podstatou takychto stretnuti.  Samozrejme ani ma nenapadne dovolit si kritizovat slovensku pohostinnost, ktorou ‘pobijame’ vela rozvinutejsich krajin.  Tu otazka robenia poriadku kvoli navsteve ci nutnosti plnej chladnicky asi ani neexistuje.  Nas pobyt u Pepe bol pre nich uplne beznou vecou  a ich zivotny rytmus s jeho naplnou ci rutinami nebol nijako obzvlast nasou pritomnostou ovplyvneny.  Krasny zazitok s ukazkou autenticity ako sa tu zije; presne to na co sme zvedavi a co chceme vidiet.

Len malo ludom moze nesadnut Buenos Aires.  Spoznali sme cestovatelov, ktori tu ostavaju, ci zili i 1-3 mesiace.  Mesto miestami i s 13 prudovymi jednosmerkami v centre je ozaj grandiozna metropola!  V porovnani s podobnymi velkymi mestami v Brazilii je BA ovela bezpecnejsie a clovek to pocituje.  Kazdy si tu najde svoje – pamiatky, parky, muzea, rozne namesticka, trhoviska, markety, dobre jedlo (zname argentinske steaky), kvalitny futbal ci nocny zivot.

Podstatou nasho pobytu bola priprava na Patagoniu.  Hlavne kupa stanu a veci na camping.  Vyprat oblecko a dobehnut blog, kedze sme nevedeli ako to bude dalej s netom v horach vyzerat. 

Na mesto sme sa samozrejme velmi tesili a vsetkym jeho highlightom dopriali adekvatny cas.  Tops:

–         San Telmo  (domov tango kultury v BA + niekolko kilometrovy market so starozitnostami)

–         La Boca (pestrofarebne domceky Caminito stvrte s poulicnymi umelcami a trznicami)

–         Puerto Madero (moderne zrenovovany pristav s trend barmi, restauraciami a v meste asi najdrahsimi hotelmi)

–         Av Florida (ekvivalent Oxford Street v Londyne)

–         Palermo (parky, zoo, japonska zahrada, botanicka zahrada, planetarium, ambasady, sportove komplexy…vsetko so zelenou a outdoor oddychom suvisiace)

–         Recoleta (Cementerio de la Recoleta s hrobom Evity – asi jedna z top turistickych atrakcii mesta)

–         Konex kulturne stredisko (Ex-squat fabrika so zivou percussion hudbou kazdy pondelok – odporucam!)

V BA si viem predstavit stravit aj 2x viac casu, no vsetko podstatne na co sme mali chut sme obisli i za necely tyzden.  Jedinu tuzbu, ktoru som si nenaplnil bolo ist na zapas Boca Juniors.  Boca hrala dokonca Superclasico len 2 dni po nasom odchode (Boca Jr vs River).  Cena zodpovedala  reklame a ocakavaniam vsetkych nadsencov – bezny listok sa pohyboval od $120 (USD) vyssie.  Suma, ktoru sme aj tak neboli pripraveni zaplatit…  Nakoniec sme sa dozvedeli, ze v 9.minute zapas prerusili kvoli hustemu dazdu a prelozili o 4 dni neskor.  Za nase rozhodnutie som bol o to vdacnejsi.

Ako (ne)pisat blog

Povedal som si, ze musim zacat co najskor s pisanim, aby sa mi nestalo to co naposledy.  Cely tyzden v Uruguayi brutalne rychlo zletel.  Myslel som, ze dobeh veci nebude snad az tak tazky, no opak bol pravdou…  Dopisat zazitky zo 4-5 miest aj ked ste na kazdom mieste (ci meste) len zo 2 dni, tak prejst vsetky tie fotky, vyfiltrovat to co stoji zato, preformatovat a konecne hodit na blog si vyzaduje HODNE pripravy a casu.

Ked ste uz vy konecne ready a spoliehate sa, ze za 3 hodky max musi byt vsetko publikovane, sklame napr. internet kafe hardwarom alebo softwarom a za cely ten cas mate urobenu necelu polovicu.

Presne tak tomu bolo i v 13 mil velkomeste Buenos Aires, kde pat dni zbehlo bez internetu a poobede siesteho dna sme uz boli nastahovani na 20hodin do autobusu, ktory nas bral na juh do Puerto Madryn (Peninsula Valdez).  Kedze na blogu nebolo nic nove uz cez 10 dni a my sme uz pomaly na ceste do Patagonie (kde netu bude asi este menej), rano v den odchodu som si rezervoval pre blog a disciplinovane si privstal s cielom dobehnut komplet cely Uruguay, teda vsetko az do Buenos Aires.

3 hodiny naficany v i-kafe s neficiacim kompom a tolkymi vecami na odskrtnutie mi ukrojilo z nalady, no nic sa nedalo robit len zaplatit, odist dobalit a mastit na stanicu Retiro, odkial bol nas planovany odchod.

Teraz sedim v hosteli v najjuznejsie polozenom meste sveta, Ushuaia (Tierra del Fuego, Patagonia, Arg.), som brut rad, ze mame net A OPAT som si povedal, ze musim zacat co najskor s pisanim, aby sa mi nestalo to co naposledy v Buenos Aires ;o).   Sme celkovo 50 hodin cesty dokopy troma busmi z BA a zaroven 11 dni pozadu s blogom, heh…

Mito uz naplanoval treky po Ohnovej zemi a ja bohuzial nenasiel lod na Antarktidu.  Skusim pisat a dobehnut co len pojde pocas stanovaciek.  Hasta luego.