Sao Paulo – food

Druhe Brazilske jedlo ktore sme koshtli je Fezuada. Bolo to jedlo chudobnych ludi, lebo sa robilo zo zvyskov, ale neskor nejako aj pancatam zachutilo a zacatli to mastit. Zaklad je fazula ktora je je tu v BRA oblubena. (fialova stredna..) Takze pred spanim umyt zuby, namocit fazulu a spat. Fezuada je husta masa fazuli a mesa. Su tam 3 druhy …1, Udene rebra, alebo vsetko co je udene (pre bedac)…pre pancata by som rozporcioval udene koleno. 2, su obrezky mesa,ale riadne klacky, sa stym neparali nakrajat to. (bolo tam aj mastne aj maso, cize vsetko)…3, klobasky ( mnam mnam)…cize zmes masa a klobas, uz so zjedenymi koncami, nakrajane na kolecka su varene do mekka. Su ochutene cesnakom a podla chuti solou a chilly :). Do makkej zmesi sa prida fazula a voda, tak aby samotna zmes uz bola ako tak husta…ale nie az tak…chapes!? Zmes sa prevari aby vsetko preniklo Matrix-Krizom Krazom a zahusti sa zapraskou s muky. Cele mi to chutilo ako fajna fazula s udenym, aj s masom aj s klobaskou…mnaaaam si to len predstav …Jedlo sa to s ryzou a so zelenym salatom..(som sa pytal ci su to riasy…vraj nie, takze nieco ine…)…ryzi sme velmi  neublizili:))))

Florianopolis & Santa Catarina

Florianopolis (= Floripa) je mesto na pobrezi Atlantiku, cize nasou cestou (na juh) a zastavit sa v nom je velmi milou povinnostou.  Zaroven by ho asi i kazdy Brazilcan odporucil ako jednu z top letnych destinacii v Brazilii.  Pocasie nam predpoved velmi nepriala, ale i tak sme sa v nom rozhodli zastavit a urobit si prestavku pred Uruguayom.  Nas vylet sa rozhodla spestrit Elaine, cize do Floripy sme dorazili v trojke okolo obeda.  Za brutalneho horka, v ruke s instrukciami kde ist, prvy krat uz aj s tlmocnickou, sa poberame smerom za dalsim couchsurfing dobrodruzstvom.  Privitala nas neskutocne zrelaxovana babenka, Silvia, a o hodku na to i husty dazd, ktory trval az do vecera.

Na druhy den sme sa uz skvarili cely den na uzasnej plazi (4 minuty z jej domceka).  Byvame zo 30′ busom z Floripy na ostrove Santa Catarina, ktory je hlavnym lakadlom tohto mesta.  Velky ostrov so vsetkym (388k obyvatelov vratane F.), no hlavne s asi 40 nadhernymi plazami. Jedna lepsia ako druha, no aj s autom alebo viac casom ich clovek len tak nepokori.  Nam do toho sramotilo pocasie.  Mozno aj preto sme tu stravili namiesto 4 dni celych 6.

Pocko sa menilo kazdy den, no najvacsi extrem sa na nas vylial, ked sme to riskli a sli kempovat.  V 5 clennej skupine sme zmakli 2 hodinovy trek za obednajsieho slnka, dazda, s batohmi, stanmi, karimatkami, surfmi, opicou, vlastne vsetkym okrem slovenskej slaniny.  Sliapali sme cez husty rainforest a kopec, ktory sme asi i podcenili.  Dorazili sme na zasitu panensku plaz obkolesenu zelenou a skalnatymi kopcami.

Dobiti na mraky sme postavili 2 stany s pristreskom, ktory sa nas neskor snazil zachranit od nezmyselneho pocasia.

Zberanie dreva v rainforeste nie je az taky humor.  Dreva niet vobec.  Pravy opak ako v nasich lesoch.  A hladat suchsie drevo v takom ‚lese‘ po hodinach dazda bol dalsi challenge.  Ked sa co to podarilo najst alebo si osvojit z inych opustenych kempov ;), hodili sme sa do vody a tak pred zotmenim zacali s pripravami zivanskej.  Traja Brazilci pozeraju na nas, pytaju sa o fotia to, co sa my tvarime, ze ma nejaky recept.  Ked bolo narezane a uz sa zotmelo, bud nehorelo drevo alebo prsalo druhy, potom treti krat alebo fukalo tak, ze sme museli vytvarat dodatocne zabrany proti vetru a dazdu.  Cisty pohlad na prvotno-pospolnu spolocnost, ktora v oci iritujucom dyme a za extremnych podmienok udrziava a stratit nehodla ohen a obzivu.

Nakoniec to nedopadlo az tak zle.  2 jedle baliky a neplanovany skoro gulas nam trvalo pripravit za necelych 5 hodin.  ‚Boa noite‘ rychlo uzatvara den.  Vliezame do stanu s vierou, ze zajtra vyjde pocko a v stane na nas necaka az tak vela ziznivych komarov.

Z Paraty do Sao Paula

Dnes je tomu uz 10 dni, co sme v case obeda davali pivko na kolisajucej sa lodke a ja som zacal s dobiehanim pisania.  Boatrip stal za to aj ked Mitovi sa prv moc nechcelo.  Za 4.5 hodky sme presli dvoma plazami a dvoma ostrovmi .  Cely cas vegetili, kochali sa sceneriou, pocuvali na lodi live hrajuceho gitaristu, chytali bronz a vylepsovali skoky do vody z paluby lode.  V okoli Paraty je cez 60 plazi, z ktorych su mnohe dostupne aj miestnymi busmi.  Jediny problem dna ostava vybrat si na ktorej z nich chce clovek oddychovat alebo napr. trenovat triky s hacky sackom.

Na stvrty den, prvy uprsany, sme tesne po obede opustili Paraty a vydali sa do Sao Paula super komfy busom, s miestnom a  klimou ako v transatlantickom lietadle business triedy.  Podstatou vyletu do SP bolo hlavne stretnut Felipeho a Elaine; kamosov, ktorych som spoznal pocas svojho ucinkovania v Londyne.  S Felipem som pracoval vo Flaming Nore este v r. 2005 a doteraz udrzal kontakt.  Vidiet kamosov v ich rodisku, mat o ubytko postarane a nechat vsetky plany na nich bol vynikajuci pocit.  Nic ine ci okrem nich konkretnejsie sme od mesta necakali.

Sao Paulo (16 mil) je najviac kulturnym, komercnym a industrialnym centrom Brazilie a zaroven jedno z najviac kozmopolitnych miest na svete.  Medzi pikosky, ktore som sa o tomto meste docital a dopocul patri fakt, ze v je v nom tolko aut ako v celom Rio do Janeire obyvatelov.  Tiez to, ze zivotny styl ‘paulistanov’ je “work hard, play harder”.  To sa mi ozaj lubilo 🙂  Naopak, SP je tvrdy konkurent  Ria a Salvadoru co sa tyka crime sceny, ale otazku bezpecnosti uz nechavame na domacich.

Obzvlast silou v tomto meste je ako sa tu brutalne kradnu nielen zaparkovane auta.  Tie sa potom predavaju na ciernom trhu vacsinou po suciastkach.  Na takomto markete vychytite samozrejme mnohonasobne lepsi deal ako u ofiko predajcov, a preto ak sa dostanete do situacie, ze je vam treba vymenit auto-suciastku, hned viete, kde ju dostat lacnejsie.  Cyklus krasne uzavrety, sedliacka logika nedovoli hyena businessu zahynut.  Aby sa kradezi auta zabranilo, je v noci na krizovatkach bez premavky dokonca legalne auto na cervenu vobec nezastavovat.  V slabsej premavke staci spomalit a v jazde pokracovat.  (Pozn. Elaine ukradli tymto sposobom dve auta, jej i Felipeho otcovi tiez po jednom).

Cast 2 – Ruka hore, dzira pod pazuchu a slama za usami aneb 3:2 (3 caipirinhe na dvoch slovakov)

Do SP sme dorazili vo stvrtok vecer 25.2., den pred Mitovymi narodeninami a noc pred zapasom Kanada vs Slovensko.  Vedeli sme, ze ak mame mat niekde sancu pozriet tento zapas, bude to prave v SP.  Piatok bol pre narodeninoveho chlapca ako vysity.  U Felipeho sme unavu dospali vo vlastnej izbicke s homey atmoskou, sprchou a wifi.  Vsetko pozornost a starostlivost jeho mamci a sestry Lidie smerovala na nas.  Pranie a hlavne nase zaludky neusli ich pozornosti.  My sme na oplatku podarovarovali bosacku 52jku a nadelili humoru celemu domu 🙂

Po mensom sightseeingu SP, ktory nas nicim extra nezaujal, vsetko sustredenie smerovalo uz len na vecer.  V prvom rade, kde si pozrieme hokej.  Flek nam nasli kamosi, parkli sme to o blok dalej rovno na rohu kde stala jedna skareda krcma.  Mito ju nazval mexicka (sedel tam jeden typek s klobukom alebo mozno preto, ze to bola ozaj slusna diera; okrem baru vsetko z plastu).  V ‚mexickej‘ krcme sa ale servirovala od srdca silna caipirinha s flaskovymi pivami.  Krcma bola na rohu krizovatky, vietor prefukoval z dvoch smerov.  Narodeninovy upal zacal presne tu, kde sme zaroven spolu s Lidiou vyckali na Felipeho.  Caipirinha sadla, i ta druha.  A tak uz pripraveni na zapas vstupujeme do klubu O’Maileys nieco pred 11pm (hrozne, skoncili sme v SP v Irish pube :))  Partia sa rozrastla, bolo nas uz 6.  6=6 caipirinh + vedro s heineknikmi.  Natiahli sme SVK hokejove dresy a povzbudzovali sport, ktory nikto v krcme snad v zivote nevidel.  Az na slovensku hru a vysledok to bol maximus fun vecer, ktory sme na tele pocitovali celu sobotu, ba az do nedele.

Cez den v sobotu sme zvladli live brazilsku kapelku v parku Ibirapuera, vecer cisty chill pri hudbicke a pokec az do polnoci kedy sa nam na stastie&nestastie zaroven podarilo najst linku, kde sa dalo online sledovat nasu prehru bronzu.  Sklamani a bez velkych reci sme zalahli pred 3hod rano.  Nedela bola o jedle, dazdi, jedle, baleni, jedle a priprave na 11 hod nocnu cestu busom do Florianopolisu.