El Calafate & Perito Moreno Glacier

Po par hodinach spanku sme na siesty den z Ushuaie odisli a uz od 5ej rana smerovali autobusom spat do nasho ‘oblubeneho’ Rio Gallegos.  Po styroch vystupeniach z autobusu kvoli hraniciam a plavbe lodou sme boli o 11 hodin v RG, kde nas cakalo 4-hodinove prestupne cakanie.  Volny cas som vyuzil na update blogu v skromnej restauracii autobusky pijuc prv kafe, neskor male plechovkove pivka pozerajuc v TV poobednajsi argentinsky futbalik.

Do ciela – mestecka El Calafate – sme sa dostali po 5 hodinach cesty druhym autobusom hodinu a pol po polnoci.  Pred 9ou rano sme mali dohodnute stretko s Benom z Belgicka (spoznali sme sa v Montevideu a od vtedy sa este 2 krat stretli v Buenos Aires) a spolu sme hned cestovali do Narodneho Parku – Parque Nacional Los Glaciares, vzdialeneho 80km od El Calafate.

Kazdy, kto hoci len prechadza mestom El Calafate si nenecha ujst hlavnu atrakciu, ktoru Narodny Park Los Glaciares ponuka: 30km dlhy, 5km siroky a 60m vysoky ladovec Perito Moreno.  Nadherne cisty biely (v porovnani s Khumbu ladovcom Sagharmatskeho NP v Himalajach) a v uzasnom prostredi sa nachadzajuci ladovec je vynimocny aj jeho ‘aktivitou’.  Kazdy den postupuje o 2 metre, pravidelne sa lame, ulomky ladu padaju s velkym treskom do vody a vysplechuju vysoke vlny.  Ozaj zaujimava podivana, k tomu zabava spojena s tipovackou, ktory kus ladu a kde spadne najblizsie.

Prechadzka po okoli nam trvala skoro 5 hodin a som si isty, ze tu by sa isto pacilo uz i mojej mamci J  Za zhruba 115 USD si mozete zakupit turu obsahujucu lod plus niekolko hodin ‘prechadzky’ po ladovci, alebo lacnejsiu variantu – kratky vylet lodou okolo ladovca za zhruba 10 USD.   Patagonia nieje lacna.

O polnoci sme sa rozlucili s Benom,ktoreho najblizsie uvidime az niekedy niekde v Europe a po nadhernom dni zaspavali spokojni s usmevom na tvarach, aj ked v maxi primitivnom ak sa to da nazvat ‘hosteli’.

Ushuaia – Ohnova zem (Tierra del Fuego), Argentina

Je dobry pocit byt na Konci sveta.  Aj keby tu nic specialne nebolo, ste spokojni, pretoze jednym z highlightov je uz len fakt, ze ste v najjuznejsom meste na zemeguli.  Ushuaia naopak je vkusne usadena v Beagle kanali a obkolesena zasnezenymi Andami.

V zime si mozete pripnut lyze (v nedaleko vzdialenom lyziarskom stredisku) alebo Husky psikov k vasim sankam.  Dalsie 3 rocne obdobia okolie mesta ponuka dobry trekking, hiking, cycling, jazdy na konoch a rozne vylety lodou.

Hlavna ulica tohto 80 tisicoveho mesta je plna trekking a mountaineering obchodov, suvenirovych a roznych inych predajni, restauracii a kafeterii (vacsina so zadarmo wifi).  Viac ako 5 turistickych cestovnych kancelarii nahradza dodnes chybajucu autobusovu stanicu.  ‘Centrum’ doplnaju 2 kostoly a 2 Irish puby.  V pristave je zo 20 dalsich mensich ‘budok’, ktore predavaju kadejake vylety a exkurzie rozne velkymi lodami po okoli.  Najdete tu dobre zorganizovane turisticke informacne strediska, jedno specificky orientovane len na Antarktidu.

V meste je par hotelov, ktore okupuju skor postarsi sedovlasi turisti a agenturami organizovani vyletnici.  Vacsina individualne cestujucich backpackerov si vybera hostely, ktore maju obycajne niekolko viacpostelovych izieb, spolocnu kuchynku a miestnost na posedenie, pivo, parky, karty … Ubytovanie v podobnom 6-8 miestnom dorme sa pohybuje medzi 40-60 pesos (11-15 USD) na 1 noc a zvycajne v sebe zahrna drobne ranajky.

Okrem radosti z bytia v casti Patagonie, ktoru tiez volame Ohnova zem a z toho, ze mame po ruke viacero kvalitnych trekking moznosti, som v kutiku duse veril, ze sa mi splni jeden z dalsich velkych cestovatelskych snov – dostat sa odtialto az na Antarktidu (pozn. ziadne ine miesto na svete nie je Antarktide blizsie ako Ohnova zem, ktora je od Bieleho kontinentu vzdialena len 1000km, = 2 dni cesty lodou).  Jeden a pol dna som venoval prieskumu a zberu informacii priamo zo zdroja.  Ak ma clovek ‘zvysnych’ 5000 USD dostane sa odtialto na Antarktidu kedykolvek bez akychkolvek problemov od konca oktobra do druhej polovice marca.  Takuto ciastku by sme si isto zaplatit nedovolili, no este pred prichodom som pocul o lacnejsich alternativach, ktore uz bohuzial v case nasho prichodu neexistovali.  Skusim ich neskor strucne popisat v osobitnom clanku.

Meteorologovia maju isto co robit, aby pocasie v Ushuaii odhadli spravne.  Asi aj preto (alebo pre istotu) hodia na kazdy den podobne predpovede – zamracene, s moznym dazdom a za oblakmi dokreslia slnko.  Maju (asi) pravdu.  Pocasie sa tu neustale meni.  Po slnkom zaliatych ranajkach si clovek odbehne pre fotak a cestou do mesta uz prsi…

Nam sa podarilo urobit dvojdnovy trek takmer bez dazda so stanovackou pri jazere Esmeralda.  Boli sme v 3jke, kedze sa k nam pripojila Australanka Siobhan, ktora byvala na tom istom hosteli ako my.  Prsalo len par hodin a to nastastie v noci.  Trek bol ozaj paradny aj ked miestami s totalne bahnitymi neprechodnymi usekmi.  Mito sa vytesil panoramatickou fotografiou i rannou kupackou v niekolko stupnovom horskom jazere.

K nasim osobnym perlickam v Ushuaii definitivne patri i osobne zoznamenie sa s motorkarom Vladimirom z Bieloruska.  Chlap stravil skoro celych poslednych 10 rokov na motorke a dokopy zatial zbrazdil cez 300 000 km okolo sveta (vacsinu na Jawe 350!).  Navstivil 78 krajin a poukazoval nam fotoalbumy i niekolko starsich stran z novin, hlavne z Azie, kde dominuje ich titulkam.  To najdolezitejsie na koniec – Vladimir ma 69 rokov a je uplne hlucho-nemy!  Jeho heroicky vykon privadza cloveka k zamysleniu a dokaze poupravit i vas pohlad na zivot ci doplnit o dalsi rekord Guinnessovu knihu.