Santiago City

Nuz, mame docela zmiesane pocity z hlavneho mesta Chile… Dokopy sme tam boli tri krat. Prva navsteva bola po ceste z Puconu. Zotrvali sme tam vtedy len polden, navstivili Cerro Santa Lucia, kde vegetili a hrali vyse hodiny hacky sack. Ked cas zbehol a nadisla hodina stretnutia s Elaine, vyzdvihli sme ju na hlavnej autobusovej stanici a sli hned do Valparaisa. Centrum Chile posobi (a i je) vyspele s kvalitnou infrastrukturou, cistym, aj ked v spicke na mraky nabitym metrom, a ulicami vzdy pripravenymi ponuknut domacim i turistom vsetko co si zapraju.

U nas sa ale mesto zapisalo velmi spatne a zly pocit od startu az do konca celej druhej navstevy sa nedal len tak zotriet. Inymi slovami sme sa pomaly nevedeli dockat, kedy odtial odijdeme. Hned po prichode z Valparaisa ukradli na stanici metra Elaine prirucnu batozinu bez toho, aby si to niekto z nas co len vsimol. Vecer, ktory sme mali stravit s Pamelou a jej partou sa tahal v skosenej nalade aj na policii. Kedze jej bola odcudzena kazda mozna cennost, ktoru si vieme predstavit a ostala okrem toho i bez pasov a koruny, dalsi den bol taktiez o papierovackach, n-telefonatoch a ambasadach. Nastastie sa s pomocou zhora podarilo vybavit novy pas v ten isty den a dalsie rano sme sa uz viezli na predlzeny vikend do Mendozy.

Zmena prostredia prospela a do Santiaga i ked nie s najvacsou chutou sme sa na 4ty den vracali, aby sme stretli nasu byvalu spolubyvajucu z Londyna – Keu. Vecer stal stopercentne za to, stretko bolo uzasne ako som uz skor strucne spomenul na konci clanku Mendoza – Argentina. Dalsi den Mito s Elaine riesili nejaku administrativu, ja som dobehol blog, hodil chat so Stewom a urobil prechadzku nekomercnymi castami mesta, ktoru organizoval nas hostel. Mesto si u mna prave touto turou rapidne vylepsilo dojem. Navstivili sme trznicu s rybami, dalsiu cisto so zeleninou, ovocim a spustou nebohatych miestnych ludi a malych open-space restauracii. Prebehli sme Mercado Central, dali si kafco v jednej zo specifickych kaviarni pre Santiago (tzv. Cafes con Piernas) a vyskusali popularny miestny koktejl Terramoto v jednej z najstarsich santiagskych krciem – Piojero. Kludny vecer v hosteli s dobrou vecerou nas pripravili na dalsi den – cestu autobusom do Cordoby. S jednohodinovym prestupom v Mendoze to bola dalsia 20 hodinovka.

Mendoza – Argentina

Po Valparaise a par dnoch v Santiagu sme odcestovali na 3 dni do Mendozy (Argentina).  Prechod hranicami snad uz 7 krat (Chile-Arg), kontrola batoziny, drobne papierovacky, 8 hodin jednym smerom, no inac vsetko v klidu.  Hranicny prechod bol maxi scenicky.  Autobus nas dostal klukatymi uzkymi cestami az do 3000m nad morom, slniecko & vyhlad na zasnezenu Aconcaguu (6962 m), cista kultura.  V autobuse sme stretli prvych Cechov (po 3 mesiacoch na ceste) a s nimi stravili v Mendoze cely cas pocnuc ubytovanim.

Mesto je zname predovsetkym tym, ze produkuje 70% argentinskeho vina.  Vino tu preto pije kazdy a poriadne casto :).  K hlavnemu jedlu v restauracii dostavate pohar cerveneho zdarma, v hosteli kde sme byvali bolo tiez zadarmo vo vecernych hodinach.  Docela sranda.


Jeden den sme stravili potulkami po meste po tom, co si nenechali ujst zabijacku Wiganu zo strany Chelsea, kde Blues potvrdili, ze pohar im tuto sezonu patril uz od zaciatku.  Druhy den sme si pozicali bicykle a navstivili vinne muzeum, vyrobcu cokolad a likerov a absolvovali znalecku testovacku/ochutnavacku priamo vo vinarni Familia de Tommaso z r. 1869.

Bodega 1869

Dna 11.5. sme dvihli kotvy a vratili sa spat do Santiaga, kde ten isty den priletela Kea z Australie.  Kedze je tu pracovne a len tento jediny den mala volno, cas sme vyuzili ako sa patri.   8 hodin zletelo ako voda pri veceri a srkani cerveneho vinka s rozmixovanym ovocim.


Vina del Mar (Vina) – Chile

Par kilometrov vzdialena susedka mesta Valpo, Vina del Mar, je jeho uplnym kontrastom.  Zbohatlici sa tu premiestnili z Valparaiso, postavili si vilky nedaleko cistych pieskovych plazi, navstevuju luxusne kasino, piju kafe v Starbuckse a oddychuju v upravenych vykosenych zelenych parkoch a zahradach.  Taktiez letne sidlo mnohych Cilcanov, obzvlast ludi zo Santiaga.

Valparaiso (Valpo) – Chile

Bohemske mestecko obdarovane Dedicstvom UNESCA je povazovane za kulturne hlavne mesto statu Chile, lezi na Tichom oceane a zivi nieco menej ako 300 tisic obyvatelov.

La Sebastiana

Valpo, ktore nam tiez odporucil Stanley a Laci ma isto nieco neobvykleho, zvlastne specifickeho do seba.  Nie je povabne, kazdopadne je z toho co sme tu zatial videli jedinecne.  I ked je mladsie ako Bardejov, kulturou a historiou vonia ovzdusie.  (Skutocna vona mesta sa moc vonou nazvat neda, heh).

Uzke hlavne ulice centra su nabite ludmi, premavkou (s retro trolejbusmi), obchodmi, restauraciami, opadanymi omietkami,…; klukate bocne cesticky s aromou nevysypanych kosov a amoniaku  okupuju tulave psy snad vsetkych ras.

Vsetko, ci uz plech, tehla, mur, je na kazdych par metroch zgrafitovane – niektore vzorky, ktore sme uz pred par dnami hodili na blog, by si zasluzili i prestiznejsiu formu reklamy ako u nas.

Mesto obmyva Tichy ocean, a preto oddavna zije aj z lodneho a rybarskeho priemyslu.  Druha cast mesta, ta obytna, sa nachadza v kopcoch, ktore nielen zdanlivo pripominaju brazilske favely.  S centrom je prepojena starymi (1883-1916), casom obitymi vytahmi a poriadne strmymi, spinavymi (a menej bezpecnymi) ulickami ci schodistami.

V jednom takomto domceku na kopci byval tiez Nobelovou cenou za literature pocteny cilsky poet Pablo Neruda.  Dom nosi meno La Sebastiana a dnes je muzeom v plnej zbroji.  Jeho interier a kolekcia nazhromazdenych predmetov poukazuje na humorom obdarovany charakter basnika a jeho velku zalubu v lodiach.