Barra – Surfing

Barra je miesto kde su world  class olas…, tento krat to uz je koniec sezony a prisiel jeden z poslednych swellou, na ktorom sme trosku pomastili…dokonca uz aj mna zachytila spionazna camera ( druha vlna zpredu, pred oceanom )…tak aspon jak tak som v akcii…

asi v tom  momente so mnou spadlo..heh…ale aj v pracke je super pocit…

Barra – Carols Bth’day

V Barre sa stratla si najlpepsia konstalacia kamaratov pocas mojho celeho tripu.  Stale po surfe sa chodilo na murik dat si piffco ( ja som pre povynechaval ) a tlayudas.

Vsetko v dedinskej atmosfere sa veselo rozpravalo, a familiarne surfovalo. Kazdydo barry prisiel ibatak na par dni 2-3 a vsetci ostavali tam tyzdne a az mesiace. Dedina ma neskutocne pozitivny vibe… Predposledny den odchodu Rakusanov, mala Carol27 years celebration,

kedy sme oslavovali do rana hudbou a pivcom. Rozchod bol naplanovany skupinovo na dalsi den, ja este kus som  sa doliecoval….vecsina smerovala na Juh, jedine ja na sever.

“Ani cas nema casu na dostac” … a bavi ma to!

Den vo Florese bol kratky a noc takisto. Po prechadzke, veceri, praci na blogu a organizacnych mailoch som skoro zalahol, pretoze ma dalsi den, druhy po sebe, cakalo vstavanie pred piatou.  O 5.05 rano mi uz pred hostlom stal dohodnuty transfer do Tikalu, ktory je z Floresu vzdialeny par krokov po 60 kilometroch.

Tikal som si sakramentsky uzil.  Odstartoval som ho so zobudzanim sa opic pred 7ou a ukoncil ho dost zmordovany okolo 1ej po obede.  Magicke, mysteriozne pueblo Mayov, ktore patri k najzaujimavejsim sucasnym Mayskym zrucaninam a je od podobnych (Copan /Honduras/, Palenque /Mexico/ v jednej veci podstatne rozdielne.   Hlavny rozdiel spociva v tom, ze jeho zrucaniny su roztrusene po 550 km2 husteho dazdoveho pralesa.  Prechadzka spociva v brazdeni rozne upraveneho/neupraveneho terenu.  Vela cesticiek je zakazanych z dovodu bezpecnosti, no labyrint je to uzasny (hlavne ked idete bez mapy) a clovek v nom vie stravit i viacero dni.  Zelen nad vami i okolo vas skryva risu zvierat, zvuk dazdovych kvapiek klopkajucich na listy korun stromov vam pripada, ze sa prechadzate pod nejakym obrovskych dazdnikom.   V rannych hodinach tu nenajdete vela ludi a to robi zazitok v tomto Narodnom Parku o to viac fantasticky carovnym.

Kedze do nejakej 11ej rana bolo vsetko v opare a pohybujucej sa pomaly strasidelne posobiacej hmle (ako na Machu Picchu) a vycasilo sa az pred obedom, neostavalo mi nic ine len prebehnut hlavne highlighty pre komercnejsie fotos este raz, i vratane vsetkych polmetrovych schodov, ktore som doteraz moc nepochopil.  Co som ale s istotou uz po prvej rannej hodine chodze vedel bolo, ze ma dalsi den caka poriadna svalovica :).

Po navrate na hostel cosi po tretej obednej som nahodil oddych, napisal pohladnice a pripravil sa opat na kratku noc.  Bol utorok, den po tom, co som opustil Honduras a den predtym, co ma uz o 5ej rano bude cakat mikrobus do Mexika.

Sily mi stacia, ‘vylezal’ som si toho v Hondurase hodne a po kvalitnych i ked necelych 6tich hodinach spanku uz sedim dalsie rano v prvom minibuse a davam to smerom na mexicke hranice.  Hrbolate cesty nedovolia dospat, no moc mi to nevadi.  Po prechode guatemalskych hranic, kde platim $5 na ‘podporu komunity’, naskakujem na lod a plavim sa 30 minut lodou do Mexika.  Po tom, co neoholeny colnik zisti, ze existuje krajina s menom Slovensko, dostavam do pasu peciatku so 180 dnami mozneho pobytu.

Cakaju ma novsi bus a dalsie 2.5 hodiny cesty az do Palenque.  Krajina je uzasna.  Zelen, slnko, kvalitna cesta.  Zapinam komp a davam uchu trochu elektra.

Hned po prichode do Palenque vyuzivam cas co najefektivnejsie.  Posledna vec, ktora mi chyba k stastiu je nocovat v tomto meste.  Obaleny batohmi dupem peskom po 8 hodinach cesty z Palenque stanice 1 na stanicu 2 a cestou vyberam majland mexickych pesos, aby som bol aspon na tyzden zasity.  Na stanici 2 si kupujem listok na autobus do San Cristobalu na 17hod toho isteho dna.  Zaludok mam pol na pol v poriadku, no hlad rozhoduje nad racionalitou a castujem sa vydatnym a strednodobo uspokojivym ‘menu del dia’.  Nepresla ani hodina od mojho prichodu do Palenque a ja uz sedim v miestnom MHD a veziem sa k zrucaninam, ktore robia mesto Palenque hlavnym Maya lakadlom celeho mexickeho statu Chiapas (dokonca tu bol aj Mito a to uz je co povedat :) ).

Uznavam, ze Palenque ruiny su ozaj pekne.  Su vacsie ako Copan v Hondurase, no posobia podstatne mensie a ovela komercnejsie ako tie v Tikale.  Nazval by som ich rozpravkovymi.  Kedze medzi chramami nie je ziadny dazdovy prales ako je tomu v Guatemale, dovidite pomaly z jednej strany na druhu a z geograficky tretej na stvrtu.  Stavby su podstatne viac udrziavane, az mozno velmi J.  Super je to, ze sa mozete klasicky strmymi a vysokymi kamennymi schodmi vyskriabat takmer na vsetky chramy az na ich vrch a tam tak hodit qas cas osamote bez rusivych momentov sposobenych dalsimi navstevnikmi tohto Narodneho Parku.

Po 1.5 hodine rychleho tempa spojeneho s fotenim a potenim letim spat na stanicu 2 a rezem busom 6 hodin cesty az do Cristobalu.  Autobus ponuka neprijemne silny air-conditioning, ktory dokonca i francuzskych frajerov v kratkych trickach posuva zpredu do zadu, kde klima peckuje o cosi menej.  Cas cesty travim oddychom, ‘myslim-teda-som’ modom a napolo sledovanim stareho holywoodskeho filmu.

V Cristobale pred 11ou vecer hladam peso ubytko a to prekvapivo trva takmer hodku.  Je neskoro a hostely su tu uz v tychto hodinach pozatvarane.  Zima je tu statocna a preto radsej vytahujem svoju patagonsku polartec medvedobijku.  Po umyti zubov a zasadeni novozavedenych oranzovych stuplov zaspavam v 10miestnom dorme statocne unaveny, no moc stastny z dnesneho top progresu.

Palenque – Mexico

Nejake mecichky z Wiki

Palenque (Bàak’ in Modern Maya) was a Maya city state in southern Mexico that flourished in the 7th century. The Palenque ruins date back to 100 BC to its fall around 800 AD. After its decline it was absorbed into the jungle, but has been excavated and restored and is now a famous archaeological sit

Back to Guatemala – Flores

Malicke uzasne tranquilo mestecko na severe Guatemaly je navstevovane hlavne z dvoch dovodov – kvoli svojej blizkosti k svetoznamemu Tikalu a taktiez svojou fantastickou lokaciou.  Je totiz kompletne obkolesene jazerom a prepojene so susednym mestom Santa Elena len polkilometrovym mostom.  Utulne bariky, restauracie a stresne terasy celiace jazeru z kazdej svetovej strany si najskor hned na prvy pohlad oblubi kazdy.

Nedalo mi prebehnut jeho ulickami i po dlhej autobusnej a v nadhernom pocasi, ktorym ma Flores privital, napast oci a Lumix aspon par rychlymi zabermi.  Zo zdravotnych dovodov som skoky do jazera nechal na fyzicky statnejsich jedincov.