Merry Christmas from Underwater Cenotes (aneb reprezent prezent od Easy Changa)

Chaloshi z Easy Changa nas oboch obohatili takym vianocnym darcekom, v aky sme ani nemohli dufat a ktory zaroven definitivne, top-end brand-new dobrodruzstvom, zavrsuje nas Trip 2010.

Uplne netusiac, skor planujuc skocit do vody so snorkel gearom, bol nas povodny umysel zmeneny a tak gear skusame (pomaly neveriac co robime), ale uz potapacsky.

Easy Chango borci Lukas a Tomas nam ponukli ist s nimi priamo do jedneho Cenote, konkretne Casa Cenote, ktora je zhruba 5-6 metrov hlboka, pestrofarebna a easy zvladnutelna i pre total zaciatocnikov akymi sme (boli) my.

Tome nam vysvetlil zakladnu technicku cast na suchu, tak vo vode v klaku a potom uz rozhodoval len talent.  Ten mame obaja, aspon to tak vyzeralo. Ja sa priznam, ze jeden fun dive som v Egypte uz absolvoval, no pre Mita to bola svetova novinka.  Pre mna istotne bezkonkurencne lepsi a kvalitnejsi zazitok ako z Cerveneho mora, kedze som nemal na sebe naviazaneho guida, ale naopak mal slobodu robit a plavat ako a kde sa mi zachcelo.  S Tomem zhruba jedno hodinovy ponor prebehol uzivanim si vsetkych chvil v uplnom bezpeci a klude.

Dik  najmoc este raz Easy Chango za tento vianocny darcek, ktory pre nas predstavuje i emotivne silnu bodku za nasim celorocnym vyletom. All the best bratia!

Tulum (Yucatan/Mexico)

Do Cancunu sme dorazili este naficani rannym tempom z La Havany.  I ked aerolinka Cubana nesklamala a trochu divnou parou v lietadle pocas priletu vystrasila, tesili sme sa, ze sme ‘dobro dosli’.

Cancunu sme dali dokopy snad hodku.  Mito si vyzdvihol batozinu, ktoru tu pred cestou na Kubu nechal, tak sme si vyhladovani dali rico Cinu (kedze sme v Mexiku) a palili 2.5 hodiny autobusom smerom juznym na rovnako biele, no viac tranquilo a lacnejsie plaze ako je tomu v Cancune.

Ponuku touta ako obvykle berieme i teraz a z terminalu sliapeme zhruba 7 minut do na prvy pohlad celkom ok vyzerajuceho hostela.  Vecer bol o qase.

Dalsie rano sa uz otukavame s malickym, no zivym farebnym mesteckom, prechadzame ulicami, dlhou plazou, fotime az narazame na dalsi Maysky skvost, ruiny Tulum.  Zrekonstruovany Tulum patri k najzachovalejsim mayskym pamiatkam, ktore lezia priamo na pobrezi mora.

Tieto zrucaniny su na rozdiel od ostatnych, ktore sme doteraz cestou navstivili zaujimave hlavne svojou lokaciou.  Lezia v zeleni, ktora hranici s bielym pieskom a uzasnou mokrou modrostou Karibiku.  Priamo v areali pod kamennymi hradbami si dnes turisti zmyvaju pot a oddychuju v piesku rovnako ako tomu bolo predtym ako zacali Spanieli okupovat Mexiko ked tu vegetili Mayovia (v 13-15.st.n.l.).

V Tulume sme mali od Lucky Z. (nasej ex-spolucestovatelky) kontakt na dvoch borcov z Ceska.  Ku kontaktu sme sa dostali hlavne za ucelom nacerpania rad ako sa zbavit after efektov ‘dengue fevru’ ktory nas oboch pred mesiacom skolil k zemi.

Chalosi tu v Tulume funguju uz niekolko rokov a prevadzkuju skvely dive shop.  Zasli sme teda za nimi a nachytali par vychytaviek a len tak infosiek o tom, co abo jag to tu v tychto castiach sveta chodi.  Easy Chango dive shop, ako i chlapov (Lukasa a Tomasa) si nevieme vynachvalit a ak by ste vy zvazovali v Tulume spoznavat krasy podmorskeho sveta, odporucame stopro vyuzit ich znalosti, schopnosti, ktore su skombinovane s maxi priatelskym servisom a kludom.  Diving je tu specialny hlavne tym, ze sa potapate v tzv. cenotes, ktore su typicke pre poloostrov Yucatan. Cenotes su pozemskymi branami do podzemnych jaskyn a dier (i vyse 60 m hlbokych), ktore su zaliate sladkou a/al. morskou vodou.  Prave tu na Yucatene ich je najviac (cez 3000) a z nich sa 16 moze navstevovat i komercne, teda za ucelom napr. potapania.  Ozaj bomba.

Nas cely pobyt v Tulume bol presne taky, aky som chcel a uz pred mesiacmi naplanoval.  Veget cez dni na mori, maxi mazec job s blogom (vid cela Kuba) v skore rana a vecery.  Minimalne 5 hodin  sme v priemere denne rubali len s blogom, aby sme v nom zdelili max, co sa len da, i vo fotoprevedeni. (pre hladsi prehlad fotiek je uz cela Kuba in na fanpage facebooku Triper.sk)

Jedno pekne poobedie sme si dopriali veget na nedaleko od Tulumu vzdialenej plazi Acumal, ktora je znama tym, ze v nej viete plavat s korytnackami.  Sli sme teda ta a bola to spica.  Na radu ceskych bratov sme plutvami brazdili cire vody este v skorych rannych hodinach pred imigraciou americkych turistov valiacich sa z busov a lodi. To uz sme my vtedy mali za sebou tortugas surfing, ba dokonca videli aj raye.

S chlapmi sli jeden vecer pozriet miestnu futbalovu ligu, vianocnu partu, dali pivka slivku, slivku pivo a hned sa nam ulavilo.  Vecer mi bol kratsi ako som dufal.

Tulum je ozaj perfekt destinacia.  Z Europy let do Cancunu date za 600 euro, tak ste v Tulume cosi do dvoch hodin.  Plaz na plazi, lacny a jednoduchy transfer na ne a znich, voda, piesok yucatanskej urovne, k tomu kite surfing, snorkeling a diving urovne svetovej.  Vsetko v prijatelnych cenovych relaciach.

Respect, gracias Mexico!

Cuba, adios…

Po 10 dnoch tulaciek Kubou berieme zeleny sip, Ford rocnik 1948, a mastime na havanske letisko Jose Marti pripraveni k navratu do Mexica.

Vylet na Kube bol neskutocny a isto patri k ceresnickam torty nasich poslednych 11 mesiacov.  10 tu stravenych dni bolo vsak malo, no k zakladnemu prehladu ako ostrov a zivot na nom vyzera, postacili.

Next time, ak sa to raz este podari, neverim, ze Kuba bude taka ista, aku sme ju v decembri r. 2010 videli my.

I ked aerolinka Cubana pri prilete akoby zahorela, my ‘dobro dosli’ :)))


Matanzas & Hershey train do Havany

V Matanzas toho az tak moc pre oko bezneho turistu nie je.  126 tisic ludmi skrasleny slabsi rival La Havany sa vsak nachadza len 42 km zapadne od Varadera, a preto nam ako nocna zastavka vyhovoval idealne.

I tu nas vsak cakala zima a unava.  Vecer bol teda po dobrej sprche super ubytka skory a v posteli.  Dalsie rano sme hodili par hodinovy deep exploring mesta v plnej polnej.  Mesto sme si zamilovali jej chudobnymi stvrtami odzkradlujucimi skutocny zivot na Kube.

Z Matanzas sme sa pre skraslenie vyletu a vyskusanie niecoho ineho rozhodli vziat vlak do Havany.  Ci to bolo to najmudresie rozhodnutie neviem, no zazitok stal docela za to.  Vlak Hershey ide na rozdiel od autobusu 5 hodin (3 hodky viac ako bus) cez uzasne scenerie severneho pobrezia Kuby. Je poriadne pomalsi a v horsom stave ako bardejovska malina.  Okna i dvere su mnoho krat nezatvoritelne, dnu sa fajci, pluje na zem, spieva a krci zimou z prievanu.  Presne to bol faktor, ktory sme necakali.  Taku kosu sme snad zazili naposledy niekdy v Guatemale (ktoru pozna kazdy asi len horucu) alebo v stane v horach peruanskej Cordillery Blancy.

So zmrzlym nosom sme v ten den absolvovali este 2 prestupy a tak tesne pred zotmenim dosli v ciel, La Havana, uzit si spolocnej poslednej noci na Kube.  To sa uz podarilo a vyslo nad ocakavania :)