Asia 2011 Trip Intro & Hong Kong

Budik nastaveny na 3.37 rano v den mojho odletu (24.1.) som deaktivoval este predtym nez sa len pokusil odstartovat.  Napriek kozenemu komfortu u Ifci a Senda v Bratislave moj spanok dostatocne tvrdy nebol.  Necelymi styroma hodinami lahu s prichutou alfy si vsak moje telo predsa len oddychlo a nacerpalo sil na celodnovu cestu.

Po objati Senda vystupujem do lampou osvetlenej studenej ulicky, kde presne na stvrtu prichadza dohodnuty taxik.  O necelu stvrthodinku uz cakam na Blaguss shuttle pod mostom SNP, a tak uz po mne na Slovensku za par chvil ostavaju len stopy v cerstvom snehu.

-3’C Vieden je este belsia co sposobuje mne oneskoreny odlet o vyse 80 minut.  Nastastie mam este takmer hodinu k dobru a na ponuro sedom Heathrow prestupujem do Boeingu spolocnosti Cathay Pacific.

Kedze najlepsim pivom na palube je len Carlsberg, ktory sa sam o sebe na plechovke chvasta sloganom “Probably the best lager in the world” a kvantita jedla mojmu povianocne roztiahnutemu zaludku nijako nestaci, tesim sa aspon z mladych exotickych letusiek a celkom ligovych filmovych noviniek.

747 si pripisuje dalsich bezpecne odletenych 5693 kilometrov a cosi okolo 7ej hodiny rano lokalneho casu pristava do este hustou hmlou ocapeneho velkomesta.  Mne ale biologicky odbija polnoc a doma by som bol uz o tom case natiahnuty vo fajnom bavlnenom pyzamku.

Je mi jasne, ze dnes valibukom nebudem.  Svoj den c.1 v Hong Kongu preto zacinam pocnuc startom na letisku uplne easy.  Na pase nachadzam a pomaly prebalujem svoju 23 kilogramovu batozinu tak, aby som ju celu mohol nechat v lockeri tu na letisku a cely pobyt v HK prechodil len s malym treksportom.

Vytahujem neskutocne chutne 2 mamcine rezne, na ktorych konzum v Londyne nebol cas a zajedam ich stale makkym bardejovskym rozkom.  Pre silny a spravny kick-off do dna lamem energy ampulku Speedu 8 a slamkou taham do seba roztok na ex.  Vsetko zatial super sliape.  Spokojnosti s prstom v nose nechyba nic, ba ani na par krokov vzdialeny Exchange Bureau a zdarma wifina, z ktorej zdravim svet a zvestujem svoj dolet.

Coolish, uz sa veziem Express vlakom.  Je tu asi 12’C.  Som aj unavou uzimeny, a preto si natahujem svoju peruansku ciapku, ktorej v tomto top modernom meste podobnej najskor niet.  Vlak to dava neskutocnou hladkostou, ludia su bezstresli a ukladaju svoju batozinu na predpisane miesta.  I ked mi je jasne, ze tu sa asi nekradne tak ako v Latinamerike, svoju vybavicku si drzim na zemi medzi nohami a snazim sa hodit si slofik aspon na par minut.

Po necelej polhodke som uz na maxi velkej a modernostou vyspelej Central station.  Pokracujem v nasledovani na papieriku poznacenych instrukcii.  Som zrazu v dzungli mrakodrapov, presne ktore som si uz ako maly chlapec predstavoval pri citani jedneho z dobrodruznych romanov R. Cooka.

Mam rad velkomesta.  Po par zaberoch uz balim ciapku do vrecka rozopnutej bundy.  Zacina byt nejak teplo, beriem nohy na plecniak a hladam molo, z ktoreho ma povezie lod na moje dvojdnove couchsurfing ubytko.

Je skoro 11 am, 4 hodiny tomu co som v HK, ked vystupujem na ostrove Cheung Chau.  1 telefonat, kupa koly na zahnanie 5 hodinoveho smadu, 2 minuty cakania a uz ma vyzdvihuje Olo, couchsurfer z Polska.  Do niekolkych minut spoznavam aj Pavla (couchsurfera zo Stropkova zijuceho v HK, ktoreho som nakontaktoval asi pred dvoma tyzdnami cez net).  Davame si Popradsku kavu, ja pre istotu rovno dve po sebe.  Chill-outik, hudboska, pokec, prechadzka ostrovom, jidelko, lodka spat do centra, s ktorym sa oboznamujem az do polnoci.  /Kedze som mal v januari fotopost (post ako puost), vybijam denne skoro celu jednu baterku/.

Aby som jetlagu nedal na dalsi den ani sancu, po prichode dom sme pre istotu navstivili susedov a priatelov domacich, ktori sa akurat v tento den zosobasili.  Nemecko-cinske puto sme pokrstili slivovickou, cinskou hardcore nechutnou palenkou urobenou najskor z jazyka mrtveho draka, dali jedlo z ulice a debatili do 4ej.

Dalsi den po hemendexe a smacnej samozrejme Popradskej, som cely venoval sightseeingu, (foto)rozbijaniu mesta a vybavil si i speci listok na vlak po Japonsku, ktory si musite kupit pred priletom tam.

Hongkong je paradicka.  I ked spomienky na Singapur uz nemam najcerstvejsie (2003), oslovilo ma to tu daleko viac hlavne svojou nesterilnostou.  To, ze sa tu vsetko blysti a je maxi velke a moderne asi caka kazdy, no popri tom vsetkom az s takym poriadkom a pocitom bezpecna som neratal.  Lode, vlaky, busy funguju ako svajciarske hodinky.  Metro cistotou a modernizmom vybija oci.  Vzduch je v porovnani s londynskou ‘tubou’ uplne cerstvy.  Pohyblive pasy lezia na zemi vsade tam, kde su velke vzdialenosti medzi lajnami (singular = lajna, nie lajno), aby ste sa neusliapali ako na Green Parku ci pri prechode King’s Crossom.  System transportu je prehladny, logistika a infrastruktura prespekulovana.  Biznis vonia tomuto mestu.  Anglicky vie v centre kazdy.  Bledych tvari na kazdom kroku.  Starbucks ma lepsie cheesecakes (joke).  Pozornosti neujdu pekne a upravene aziatky a obzvlast ich stihle nohy z 91% navlecene v leginach.  Obchodne domy sa zlucuju, pretinaju a rozum zastavuju.  Konzumizmus je sileny, vsetko je nejako ‘o krok dal’.  I panaci vo vykladovych oknach vyzeraju niekde ako zivi, dready a pod.  Rady do obchodov znackovych predajcov ako Gucci ci Louis Vuitton su dlhe ako na koncerty v Londyne (= pred par rokmi v Prahe v rannych hodinach na americkej ambasade).

Couchsurferi mi ukazali aj stvrt Mong Kok (azijsky Camden Town), ktora je znama svojou unikatnostou, modou, mladymi, poulicnym jedlom, shoppingom…  O polnoci este davam vyhliadku z kopca ‘The Peak’ a tak sa skatovany o pol druhej rano vraciam lodou na bytik.  Doma menime kvanta hudby, potom zalahavam myslou pripraveny na kratky spanok.  Tentokrat je to 4.33am budik, ktory ma postavil na nohy.  Do polhodky sedim v lodi a opustam ostrov Cheung Chau.  Rychlovak z HK Central ma berie spat na letisko.

Hlavu, ktora stale neprestala vstrebavat zazitky opieram o podusku este pred odletom.  Napada ma cestovanie mnohymi castami Latinskej Ameriky, ktore je jednoduche svojou (naoko vyzerajucou/niekedy existujucou) neorganizovanostou resp. svojskym sposobom, ktory aj ked existuje mnohokrat nepochopime.  Tu v HK je to cestovanie tak jednoduche prave opakom.  Tym ako vsetko ‘poriadku sluzi’.

“Serva ordinem et ordo servabit te”…  Je mozne, ze prave tato latinska fraza mi pomohla s vysvetlenim mojho hladania hongkongkeho ‘o krok dal’.

Priste z Filipin.

Recap Reset Restart

Time’s ticking and mine at home is surely at its end. After spending almost a month in Slovakia, pleasing my Mom, enjoying my family and downing pints with friends, hosting Lucy and Mito in Bardejov, drinking water from the tap, not throwing toilet paper into the basket neither caring about my drink if someone threw a pill there, or not, I am almost back on track and ready to move on.

(Make your reading more fun – click here.)

I’ll be packing my heavy duty bag tonight since tomorrow I am off to
Bratislava and the day after (Jan 24) I am flying in the early morning hours from Vienna to Hong Kong, where my 3 month 2011 Trip begins.

Unfortunately, Mito stays in Europe and on Feb 7 starts a new AV job which he is really happy about. He will live in London so will host you guys if needed.

Over the last 3-4 weeks I have been working hard to get some visas sorted in advance, for the countries which I am plannig to visit, just to make the transfers smoother and transits easier. It’s been unimaginable pain in the @ss with few of them especially after not being used to needing any visas at all in Latin America. Just for your imagination, this paper bureaucracy business has not eaten only my nerves and energy but over 300 euros and I still lack some stamps in my passport!

Briefly about 2011 Trip:

After seeing Hong Kong skyline at night which has been my dream since some teen age, I will be moving to Philippines which I skipped in 2003 when traveling in the SE Asia with Kapi.  Plus I am happy to heat up my body after the European wet winter and before I come to Japanese and Korean mountains. Leaving the islands will bring me to Beijing from where I will be moving most of the time direction Europe.

I originally wanted to cross the whole Mongolia from Ulabaaar to the west before entering ‘jag she mash’ Kazakhstan. However, this plan will not work due to the poor infrastructure in Mongolia and having expected -10 to -20 degrees C below zero during March, when I will be there. Nonetheless I will get to Kazakhstan somehow either by returning to China or via Russia. The last country of this trip shall be Iran which is considered a must-see destination of the  whole Middle East. Unfortunately I don’t have the visas there yet (they were promised to be issued to me 3 days ago but were not even yesterday).

I am expecting this trip to be a full-on adrenaline adventure, much harder than all the previous ones, less organised, with no soft shells around and with lots of tourist unspoilt lands and people especially in the depths of the Central Asia.

Not sure what the internet connection and online availabilities will be like as I move on deeper into the continent, but everytime I find a chance to drop a line, I will greet you from this blog and try to keep it as much up-to-date as possible.

Before the new chapter starts I will definitely close the first one by adding some of Befores and Afters from the 2010 Trip.  See below.

***

At Ivan’s place while packing – Feb 9, 2010

Leaving UK

Start of Latin America Trip – entering Brazil

Leaving Latin America – Cancun, Mexico (20.12.2010)

Still looking for a reason ‘Why to Travel’ ?

Before

After