Sky Resort (UB, Mongolia)

Urcite mi slo viac o zazitok a povinnu ciarku (aby som si poistil vyhru v pocte lyzovaciek za sezonu uz v snad 11+ rocnej sutazi s Olim Kubackom) ako o zlyzovanie sa.  Poriadne si zalyzovat sa dozaista nedalo hlavne kvoli beton terenu, vetru a celziovym stupnom priblizujucim sa 19tke pod nulou, ktore bolo najviac citit nekonecnou cestou na lanovke.

Sky Resort je jedine, teda najlepsie a najsammodernejsie lyziarske stredisko, ktore v celej krajine najdete.  Humorna a maxi najinakcia vec tu pre mna bola hlavne ta, ze vystroj nema nikto, teda ked nabehne bus na miesto cinu, vybehne z neho kazdy pasazier v rifliach a bez bagla do pozicovne a dalsi proces funguje cisto sta pasova vyroba.  Clovek sliape popri pulte a na jeho konci ma vsetko, ba i full jednofarebnu, lahko na svahu neskor trackovatelnu kombinezu. Celkom slusna haluz.  Nic podobne som predtym nikde nevidel, no ak sa nad tym clovek zamysli, inac to tu asi ani fungovat nemoze a nebude.

Ulaanbaatar (~Viva Mongolia~)

Musim sa priznat, ze sam som moc nevedel co od hlavneho mesta Mongolska ocakavat, ba ani si ho nijako skutocne v mysli predstavit.  Preto som sa tym ani nijako netrapil a nechal odstartovat vsetky dojmy po vystupeni z vlaku.

Prvym milym prekvapkom bolo to, ze ma na stanici cakali zo zabukovaneho hostla s tabulkou s mojim menom.   Druhym, ze uplne slnecno zdobilo modru oblohu a zdaleka nebola taka kosa ako som si myslel.  I ked v skutocnosti bolo okolo -7’C, vobec mi to tak neprislo.  Zimy su tu mrazive, no suche, a preto i -10 date hravo bez rukavic ak nemate potrebu fotit.

Hostel bol ale celkom slusny podivin.  Napriek tomu, ze na www.hostelworld .com mal takmer 90% hodnotenie a cez 10 rocnu existenciu, spamataval som z neho snad 2-3 dni.  Mal som i vybaveny a potvrdeny couchsurf, no kedze som tu prisiel ako slepe kura v zime, vedel som, ze budem mat privela prace s organizaciou vlastnych veci a nebudem moct na couchsurfe predviest idealnu formu ‘SVK reprezent-u’.  Okrem ineho citil som sa tiez trochu nachciply, a preto preferoval sukromie v dorme.

Mesto o rozlohe 4.7 tisic km2, v ktorom zije polovica celeho Mongolska ( 1.3 z 2.7 miliona ludi) je najvacsim v celej krajine a predstavuje kulturne, ekonomicke, priemyselne a politicke srdce krajiny a centrum jej celej cestnej siete.

Polorozpadnute auta i najmodernejsie jeepy udrziavaju silnu premavku po jeho hlavnych, no stale na k@ky rozbitych asfaltovych prudoch.  Oficialne zlte taxiky i vsetky ine auta, ktore chcu byt v ten moment taxikmi vas ako turistu oberaju dvojnasobkom aj ked je tu fixne stanovena cena kilometra.  Centrum mesta ako Sukhbaatar namestie, Peace Avenue, State Department Store a jeho okolie su ako-tak udrziavane pre turizmus a poskytuju vyssi pocit bezpecia (i v noci), no vsetko o par ulic paralelne kazdym smerom dalej je uz cisty bordel.  V mojom ponimani cele mesto je slusny mess, no ma to tu definitivne svoj vlastny vibe.  Isto tu ale najdete super vyber jedla v dobrych restauraciach od vymyslu sveta, bariky, kopu hotelov, bank s funkcnymi bankomatmi a mnoho internet kaviarni.

V zimnom rocnom obdobi je v UB ludi skoro 2x viac ako v case leta, ked pastieri pasu svoje stada roztrusene po stepiach celeho Mongolska.  Teraz preckavaju minusy a balancuju ich/sa nejednou vodkou.  Aj ked su Mongolci priatelski, isto vam svojim usmevom oci nevybiju.  Biti tazkymi zivotnymi udelmi a chudobou, do toho zimou a velkou umrtnostou dobytka im ani vam na pozitivnej energii nijako nedodava.

Ulice v celej krajine az na centrum UB nazvy nemaju, a preto ak poviete kam chcete ist, ani taxikar to najskor netusi.  Pocnut nimi tu vlastne nevie kompletnu odpoved na otazku takmer nikto.  Druhy den som stravil navstevou jedineho turistickeho informacneho strediska v meste, 7 leteckych spolocnosti a kazachstanskej ambasady, aby som sa dozvedel moje potencialne varianty postupu cesty.  Napriek celemu dnu takejto ‘administrativy’ mi stale nebolo vsetko jasne kvoli tomu, ze tu ozaj ziadne miesto (ba ani informacne centrum a zabehnute backpacker hosteli) nema dostatocnu paru o tom, ako veci v krajine funguju.   Vacsina turistov tu totiz prichadza v lete, kedy sa ponuka vela organizovanych tur alebo Mongolskom len prechadzaju na ceste z Ciny do Ruska ci naopak.  Moj pripad bol uplne iny, a preto sa musim priznat, ze boj to bol nelahky nielen fyzicky.

***

Som ale (konecne) v Mongolsku!  V krajine s opustenymi pustami a stepami, zasnezenymi horami, priesmykmi, rybolovnymi riekami a  jazerami, ktore su stale turizmom neposkvrnene. Clovek do Mongolska cestuje hlavne z dvoch dovodov, ktorymi su outdoor dobrodruzne aktivity v prirode a spoznanie nomadskej kultury a tradicii prostrednictvom ludi, ktori su so svojou zemou v denno-dennej symbioze.

Na tuto chvilu a krajinu som si brusil zuby uz pridlho, snad i 10 rokov.  Je zima a mrzne, no mohlo by to byt aj horsie :)    Myslim si, ze prechod jednou z najchudobnejsich (typicka vyplata je nieco drobne cez $100 mesacne), najmenej cestovanych a vdaka infrastrukture nelahko cestovatelnych azijskych destinacii spokojne zvladnem s vlastnou prinesenou vybavou a hrbou trpezlivosti, ktora ma vystavi riadnej zivotnej skuske, no bude zaroven jej  hlavnym klucom k uspechu.

1 day on the Trans Siberian Express

Len mensia fotodokumentaristika z vlaku beruceho najdlhsiu a jednu z najznamejsich trati na svete (Moskva – Vladivostok  alebo Beijing).

Pre mna to bol len 1 den z 5 tich (ktore vo vlaku stravite cestou do Moskvy), dokopy 24 hodinova cesta z Datongu do UB, Mongolsko.  Maxi komfort, zatial asi naj, aky som na tejto ceste mal.   Super spolucestujuci – Sam z Noveho Zealandu, prvy krat na vylete ‘vo svete’ (ktory ma okrem ineho zasobil 94GB uplne pre mna novej hip hop a elektro hudby), vodecka na palube nechybala uz aj preto, ze vlak ma i taketo prirovnanie – Vodka Train (asi vdaka tomu, ze jej pritomnost mnoho ludi pocas dlhej cesty vzdy potesi).

Prechod hranicami (Cina/Mongolsko) si vyziadal 4 hodky a v 2-och z nich snad 5-7 plukovnikov, peciatkovnikov a papierozdavacov, inac ozaj kulturny zazitok (Chinggis vodka sa nijako nebala a na stole nam popri tom vsetkom stala :) ).

Rano z okien trcala piescita Gobi a hodinku neskor exajtment gradovali uz len kopce, nase kolajnice  priblizujuce ma k cielu a stovky konskych kopyt v snehu ludoprazdnej krajiny…

*** Viva Mongolia! ***