Yungang Caves (Datong)

Z nejakeho (logickeho) dovodu sa pri kazdom dalsom vlaku, ktory Cinou beriem cena listka znizuje i napriek tomu, ze dlzka cesty zvysuje.  Do Datongu to uz bola plna 17 hodinovka a horsim vlackom ako tym do Xi’anu.  Kabiny uz od cigaretovym cmudom naplnenych chodieb separovane dverami neboli.  Radsej moc tekutin pred spanim nedavam, aby som ich potom nemusel vracat a nechal tak vsetky svoje veci na pospas i ked v najmenej pristupnom ‘tretom poschodi’.  Jazykove bariery su viac ako statocne a to nielen so spolucestujucimi ale aj uniformovanymi zamestnancami.  Drzim si aj preto odstup a bijem sam partiu.  Len usmev na najblizsie lehatka mi dufam pomoze, ak by mi niekto uplne cudzi chcel na moje veci bez mojho povsimnutia ci bytia na mieste siahnut.  Napriek tomu, ze hrdelny plac decka z ‘druheho poschodia’ pretal i ucinok komba ‘tableta & stuple’ 4x za noc, zvladol som cestu relativne hravo.  Skoda len, ze vo vozni niet elektriky.  To by som si navodil najpriaznivejsiu muzicku, komf a vymastil tak cestou snad i polovsetky pendujuce fotky na blog.

2.7 milionovy Datong ma ako taky nelakal nicim, le sa sam nutil navstivit z logistickeho dovodu.  Vlak Trans Sibirskeho Expressu, ktory vyraza z Pekingu v rannych hodinach ma zastavku prave tu a mne presne tento jeho stop usetri extra 7-8 hodin backtrackingu do cinskeho kapitolu.

Prave z tohto jedineho dovodu som sa tu vyskytol, nastastie pred zotmenim.  Dokonca stale svietilo zapadajuce slnko, ked ma vymakol tout (prvy krat v tejto krajine a presne na mieste, kde som ho potreboval najviac.  Backpacker, ci hostel ubytka v tomto meste k dispozicii nie su, preto som tu prisiel len s adresou v ruke na 1-2 hotely, ktore som si vyhladal v Xi’ane v knihe svojich spolubyvajucich.  Tout mi ponuka ubytko, ktore je lacnejsie ako to najlacnejsie z dvoch co mam v plane pozriet.  Je tam vraj i net, no ked ma tam chce cestou brat svojim autom, nejak sa mi jeho umysel nelubi.  Okamzite nevaha a dava mi dalsiu variantu hotela, kde sa da ist aj peskom.  Zbijam trochu cenu a uz i s nim sliapem do nedaleko vzdialeneho hotela.  Na recepcii zistujem, ze i tu maju wifi, co ma maxi tesi, pretoze pred sebou mam do odchodu vlaku takmer 20 hodin ‘volna’.  Noc ma vychadza na 120 (13e) miestnych susnov, co je 2-3x viac ako bezne co tu v Cine za noclah za noc platite.  Nemam ale na vyber a tesim sa po dlhom case zo solo izby, horucej sprchy a vydychu.  Z poslednych 3 noci som spal 2 vo vlaku a nasledujuci den ma caka 24 hodinovka expresom az do Ulaanbaataru.  Asi takto si ospravedlnujem tento sucasny blahobyt :)

Sedim v posteli, wifi sliape ako ani raz za moje cele 2 tyzdne v Cine.  Po jedle, kafe, redbulle a zbaleni makam na blogu a vidim to dost ruzovo.  Vrta mi v hlave ale predsa len jedna vec.  Co viem, nedaleko odtialto (16km cesty) sa nachadzaju zname jaskyne, Yungang Caves.  Pred tymto celym vyletom i pocas neho si hovorim, ze nebudem sa trhat za kazdou atrakciou, ale skor sa starat o cestu a zvladnut v zdravi prechod nie najlahsie cestovatelnym regionom sveta bezpecne az na domacu hrudu.  Samozrejme, co mozem, to pre highlighty a lakocinky v kazdej krajine spravim, no hlavne ak je na ne cas, chut a su mi cestou.  Zatim vsetko sliape (klopy klop) a Cina mi ozaj sedi, ba ovela viac ako som cakal ci od kadekoho pocul.

Nuz a teraz som tu v Datongu a na dotyk mam jaskynu.  Neda mi to a hadzem klucove slova do Googlu.  Vidim fotos a nie su mi zdaleka lahostajne.  Kratky popis spomina UNESCO, ktore (mna) malokedy sklamalo.  Faklu.  Dalsie plus.  Hmm… Pozeram pocko a to je zitra bez mraku len so zltym usmievavym Oskarom. Robim skusku spravnoti stranky a i ‘u nich’ to len svieti.  Chatujem so Stewom az do rozhodnutia: Idem na to!  Blog job nechavam nieco po 2ej rano (i ked po vsetkych podpornych latkach stale naficany) a vstavam o 6ej.  Horucu sprchu, ktoru som vcera nechal na nepriatela vystriedala ranna ledva kvapkajuca studena.

Mam velku radost zo startujucej akcie.  O 9.12 am vystupujem z taga, ktore som si dohodol na pick-up o dve hodky neskor.  S kazdym tretim odsliapnutym metrom v komplexe sa tesim viac a viac, ze som TU.  Jaskyne su nad zemou.  Velke kopy hor a skal a v ich utrobach vykresanych 1000 a jeden Budhov.  Niektori v hyper dobrej forme, ini bez brady, ruky, oblicaje.  Davam to s fotakom kde sa aj neda.  Lietam z miesta na miesto a tesim sa i napriek pare opustajucej moje usta.

Jaskyne Yungang Grottoes sa zacali stavat v r. 453 n.l. a cela vystavba, o ktoru sa zasluzilo 40 tisic robotnikov trvala vyse 50 rokov.  Tychto dokopy 53 jaskyn (1 kilometer dlhy komplex) obsahujucich vyse 51 000 soch Budhov vo velkosti od 2 cm az do 17 metrov sa na zoznam UNESCA dostalo v r. 2001.  I ked slo o nemaly, 10 eurovy vstup, listok v sebe obsahoval vsetko, co sa od atrakcie vyzaduje ci ocakava.  Vizual, prostredie, farbu, kulturu, umenie, velkost ci malickost, exotiku, mysticnost … do toho pocko a radost z pohybu ma naplnili spokojnostou pred dlhou poobednajsou cestou do dalsej krajiny v ceste Strednou Aziou – Mongolskom.

Xi’an City

Ked nieco pred pol dvanastou vypol v Xi’ane moj vlak po 14 hodinach motory, citil som sa celkom fit.  Moj prvy zazitok zo spacieho vozna v Cine dopadol velmi slusne.  Vymakol som sest miestnu kabinu vozna a v nej najvyssie polozenu postel (tretiu na lavej strane).  Horne postele su v kabinach zo vsetkych troch “podlazi” najlacnejsie a usudzujem, ze ked som si listok bookoval, bola ta moja asi posledna volna volba.

Len co som do plnej kabiny vosiel, hned mi bolo jasne, ze ziadny iny flek v nej mi uz ani nemoze viac vyhovovat a od teraz budem brat len tuto variantu.  Som najvyssie, velka batozina aj ked nie vzdy uplne po ruke, no stale zhora k dotahu, no co je najpodstatnejsie je moj maly batoh so vsetkymi najcennejsimi vecami v bezpeci, teda nikto bez toho, aby vyliezol na rebrik ho ani nedociahne.  Napriek tomu, ze cloveku trva par chvil, aby si zvykol na otocku a ine manevrovanie v tomto mikro priestore, mam tu svoje sukromie a to mi pri 10+ hodinovych cestach poriadne vyhovuje.

MHD-ckou som sa s mensou pomocou domacich prepracoval na hostel, vybavil si nocny vlak na dalsiu put o den neskor (to sa v Cine vrelo odporuca a oplati kvoli neskutocnym radom v den odchodu, resp. aby sa clovek do vlaku vobec dostal), nechal si prisit zaplaty na lakte denne noseneho merino termopradla a s novou  4-ou clennou partiou, ktoru som objavil na svojej izbe vyrazil do slnkom na bielo presvetlenych ulic spoznavat historicke centrum mesta.

Highlightom dna bola 14 km bikovacka po vysokom hrubom kamennom mure obkolesujucom stare mesto Xi’anu, ktora ponukla dobru fyzkulturu, vyhlady na mesto ako i na ludi pod stenou vychutnavajucich si volny vikendovy den vyplneny roller-skatingom, hranim ping-pongu ci len posedom v parku pri zivej tradicnej (uchu Europana takmer skodlivej) cinskej hudbe.

Je celkom zaujimave prejst tzv. Muslim Quarterom (kde povodne koncila ‘Silk Road’ /=Hodvabna cesta/), spestrit si jedalnicek necinskym jedlom z ulice, prejst ich bazary, nasat trochu inych arom a vobec vidiet sikmooke tvare tohto vierovyznania.  Bell a Drum Tower zo 14.st., ktore su jednou z hlavnych atrakcii mesta su celkom OK, no za peniaze (pokial neidete za studentsky listok) myslim nestoja.

Aj ked je 4.72 milionove mesto Xian dolezite z historickeho pohladu a predstavuje zmes tradicii, kultur a nabozenstiev (samozrejme na par miest si tu priblizilo lupu i UNESCO), vacsina turistov tu prichadza za inou jednou atrakciou.  A to je tzv. Terracotta/Hlinena armada, ktora je stara 2222 rokov a nahodne ju objavil pastier (vid jednu z fotiek)az v r. 1974!  Cinska vlada ho za to celkom slusne odmenila a on uz teraz ovce nepasie.

Terracotta Warriors, alebo Hlinena armada nie je len hlavnou turistickou atrakciou tejto lokacie, no patri k jednym z najdolezitejsich archeologickych nalezov na celom svete.  Podzemna armada tvorena tisickami vojakov v zivotnej velkosti strazi uz vyse 2000 rokov dusu prveho vladara, ktory zjednotil celu Cinu (Qin Shi Huang).  Zaujimavy je fakt, ze kazdy z vojakov ma svoju vlastnu tvar (ak mu nechyba hlava), a teda vsetky tvare su unikatne.  Aby sa miesto hlinenej armady nezverejnilo, boli vsetci obycajni robotnici po svojom ukole usmrteni.

Z mojho pohladu je tento kandidat na titul 8. Divu sveta taky, hmm, trochu (dost) odvar.  Uznavam historicku dolezitost tohto miesta, no mne nie az tak naruzivemu historikovi tu kompletne chybala vizualna vlozka a patricna (mnou nejako ocakavana) ‘ambience’.  Predstavoval som si to miesto nejako uplne mysticne a necitil tu nijako tu orechovu atmosferu.  Vojaci stoja sta vo fabrike pod zeleznou konstrukciou s priesvitnou strechou.  Je fine, ze ich je cez 2000, no myslim si, ze pokial clovek nie je z historie na makko, nepodlomia sa tu nikomu kolena.

To, ze som za Hlinenou armadou rubal dost dlhu cestu vobec nelutujem, no bohuzial musim uznat, ze highlightom dna bola vecerna krcmicka s dobrou partiou ludi, kde vsetci pri pivecku s cinskym komentarom v TV sledovali liverpoolskych chlapcov davajucich 3-oj golovy nater (v tom zapase nemoznemu) Manchesteru. Chyba bola len ta, ze som si na ‘svojich’ v ten den nemohol vsadit, kedze www.betfair.com je v cervenkastej Cine zakazany (podobne ako napr. www.youtube.com a www.facebook.com)

Shanghai, the Great gig of China

Cesta z Beijingu do Shanghaia niesla 10 hodin polotrapenky, kedy som vo vagone vymakol najprednejsie miesto, teda predo mnou stenu a hned dvere, cez ktore ustavicke niekto pendloval na wc-ko ci koridorne cigo.  Sklopit sedacku sa moc nedalo a svetlo nevyplo ani raz ako bola noc dlha.  Hababish-‘safra’-arabish salenku som obmotal okolo oblicaje a do usi vrazil stuple, obviazal batoh okolo nohy a supol i tabletu, aby ma to aspon ako tak odrovnalo od neusmevnej pritomnosti.

Takmer 20 milionovy Shanghai je najvacsim a najvibrujucejsim mestom v Cine a aspon par dnovu navstevu si  isto zasluzi.  Mojimi ocami je vnimany ako mesto nieco medzi Beijingom a Hong Kongom (o 100-200 sa snazi dostat na uroven Hong Kongu a aj ked sa tam pomaly priblizuje, zatim ma este daleko).  Je to aj jeho velkostou aj tym, ze predstavuje /kulturnu/ zmes modernizmu (= mrakodrapizmov a top technologii obzvlast viditelnu v stvrti Bund na rieke Huangpu) so stale prevazujucou cinskou architekturou, historiou, blokmi a stvrtami so vsetkymi urovnami rozbitosti ulic, chodnikov a panelakov.  Do toho tu este mate moznost navstivit aj distrikt so stipkou francuzskej architektury (French Consession) pre trochu europskeho feelingu s french patiserrie obchodikmi a kaviarnickami.

Toto gigant mesto je najdrahsim v celej krajine a turistov jednoznacne obtazuje viac domacich tak s dobrym ako aj menej dobrym umyslom, kde prejavuju zaujem tak o vas/vasu krajinu a o zdokonalenie ich anglictiny ako im len usta stacia.  Shanhai svojim rastom, dynamikou a ekonomickou silou predstavuje jedno z najdolezitejsich miest ovplyvnujucich obchod, financie, modu a kulturu na celom svete.

Spoznaniu metropoly a obhliadke top stvrti som venoval plne 3 dni.  Citil som sa inac ozaj skvele a bezpecne a potom v puti Cinou pokracoval do tradicneho, historickeho mesta, Xi’an, kde ma dopravil dalsi vlak (tentokrat uz lozkovy vozen) po plnych 14 hodinach cesty.