Entering South Korea

Cele mi to pride, akoby posledny dlhy den v Tokyu vobec neskoncil…  Z najtklubu Womb som upadol na 48 cosi minut na karaoke zem, tak sa nejak preniesol na letiste, zalahol na hodinovy slofik na jeho calunenych sedackach, potom nasledovalo hodenie kratkeho zubare pocnuc casom vzletu a z neho prekvapivo  s plnsim zaludkom uz aj vystupujem  do novej krajiny.

Ano, cas leti, moj v Japane zletel ani som sa nenazdal.  Som v Juznej Korei a aby cakania na Roliama (mojho dnesneho couchsurfera) nebolo privela, mam este o 1 hodinu viac kvoli zlomyselnemu casovemu posunu.  Je jedna ej-em, do stretka 6 a pol hodky.  Zaklad je byt a tvorit trankilo.  Neviem toho teraz vela, len to, ze som na inom letisku ako tom, z ktoreho mam instrukcie ako sa prepravit na dohodnuty meeting point.  Life’s ovsem good, s kludom Ukrajinca, akoby do ruzova vyspaty, komunikumem s presedivelym dedkom na informacnej prepazke.  Zistujem lacny lokal busik do centra, z ATM vyberam hrbu penazi, ktoru tretinujem a zastrcam na bezpecnostou naordinovane, mnoho mesiacov oskusane miesta.  Je tu vacsi hic ako som cakal napriek tomu, ze Korea je vseobecne v tomto rocnom obdobi studensia ako Japonsko.  2 tyzdne dozadu tu bolo -15, dnes mam cez 7.  Asi sa mi balancuje weather nezdar z Filipin.  Urcite to musi byt tak.  Vyzliekam bundu, vytahujem bryle a menim oranz sklicka z lyzby za oblubenu hnedu sepiu.  Nabehavaju mladi chalosi a robia si so mnou rovno 3 foto.  Sily mi to nedodalo, no radosti zo vstupu do novej krajiny jo.  Ludia su vsimavi, otvorenejsi, no hlucnejsi a na prvy (neskor nielen na prvy) pohlad ovela netolerantnejsi ako Japoncini.  Nuz, casy prekvapiek pominuli, ale samo, vsetko maxi spoko.   Prichadza mi bus, letim nan, moc necaka.  MHD servis s bielymi rukavicami vodica a uniformu z predchadzajucej krajiny nevidim; som spat v takom, hmmm… , ako by som povedal, normalnom svete.  Ludia v buse komunikuju akoby sa hadali, popri tom sa vsak rehocu – mozno zo mna.  Batozinu aj seba len drzim na sedacke.  Zacina mi prestavat byt vsetko jedno.  Unava sa driape na povrch.  Mam zopar odporucani co dnes robit, no prv je nutne zbavit sa zltej ponorky.  S nou to v tomto stave ledva odchodim z busu do uschovne.  Nejak mi hlava nebere odkial sa mi zrazu ta vsetka batozina nabrala.

Cez maximus centauris dav to davam a hladam, kde na 5.5 hodin odlozit svoju olovenu zataz.  Prva hrba modrych na zeton  fungujucich kabinetov nefunguje, jj, toto uz isto nie som v Japonsku.  Som niekde v natrieskanom subwayi stanine Sinchon, kde po akejkolvek pomoci ci uniformovanej bytosti  niet ani na 7my pohlad ani chyru.  Informacne okienko ludoprazdne, tipujem poobednajsi slofik.  S pomocou nejakej mladej holubice orientujem zrak na ine lockre, zlte,  snad 50 metrov dalej.   Batoh lame stavce, navod na lockre v cistom hadom pismoprevedeni.  To je konec, veci nejak zrovna neidu lahko.  No nic, kdyz nemuzes, tak pridej.  Na 2-3 pokus mi uz daky ujko studuje sam navod a otvaraju sa mi dvere skrine, kde si mozem na par hodin odlozit svojich momentalne prebytocnych 25 kilogramov.  Samozrejme, ponorka je privelka a priobjemna.  Musim vybalovat, jej hlavu odmontovat a dvere pomaly kopnut, aby sa mi vpasovala do uschovne.  Je to tam!  Som v klidu a mozem sa zamysliet, co s nacatym dnom.

Mam plan A.  I plan B.  A je pre ‘Aktivny’, za predpokladu, ze som sa vcera rozhodol v Tokyu posledny den neklubovat.  A B je ako ‘Blbec’.  Rozhodujem sa pre Bcko, co spocivalo v hladani original korejskej sauny/spa, kde som si chcel oddychnut a dospat.  Nakoniec som sa tolko plantal, hladal, obzervoval a kavoval, ze ked som k Spa dorazil, uz som ju nepotreboval a bolo navyse tolko hodin, ze sa mi uz dnu ani neoplatilo ist.  Do 80minut som mal totiz s Roliamom stretko.

Po nejednom dobrom kafe v Tom & Toms kaviarnicke a milo rychlej wifinke som sa v priebehu dna vystveral opat na kona.  Tak no, na polo.  Stretko s Roliamom par minut pred dohodnutym kohutom, hned na to nasledovalo 15 minut presunu ponorky na svojich pleciach pesmo na jeho barak a tak rozhodnutie ist s nim este do ulic na jedno a jedlo.

Recap Japonsko

Je nelahke, aspon pre amatera pisatela, akym som ja, vystizne a v skratke zhrnut krajinu tak inu ako je Japonsko.  Naviac som tam bol len 2 tyzdne, co na dokonalejsi pochop kultury a objavovanie uplne inych zvykov, chodu a rozmyslania ludi v spominanej krajine myslim nestaci.  Nech uz ale pride clovek do Japonska odkialkolvek, zazije isto aspon aky-taky kulturny sok spojeny s prijemnymi, a uz v zavislosti od jeho otvorenosti zmenam a adaptabilite, i mozno menej pohodlnymi prekvapkami.  Na vlastnej kozi som za 14 dni zazil a videl viac noveho ako kedykolvek inokedy za rovnaky cas v mojom dospelom zivote.  Aj presne na to som sa do Japanu vybral a tak strasne nan tesil.  Uz teraz sa neviem dockat, kedy sa tam opat vypravim.  Snad v nedalekej buducnosti a uz nie v solovke.  Zazitky z Japonska je isto lepsie zdielat s blizkymi nazivo, nie len v sprostredkovanych verziach.

Japonsko je maximalne easy na cestovanie, a aj preto solo jedinci su tu dost bezni.  Krajina je cista, bezpecna, pohodlna a s dokonale fungujucim verejnym systemom transportu.  Ak vam nieco chyba, co ste si bud nepribalili alebo chcete zadovazit, urcite to tu najdete.  Ludia su priatelski, mili, zdvorili.  Zaroven vsak mozu trochu posobit az roboticky, sta naprogramovani.  Narocnost  pri cestovacke sposobuje len fakt, ze ak nerozpravate japonsky, mimo velkych ci turistami najnavstevovanejsich miest nepochodite inac ako kreslenim, pisanim a body lengvidzom.  Anglictina je popularna, no rozprava nou menej ludi ako vo Francuzsku.

Na druhu stranu internetove pripojenie najdete takmer vsade (zdarma wifiny nie vsak az tolko ako som cakal.  To ale asi suvisi s tym, ze tu ma kazdy net vbudovany v telefone a inu formu nevyhladava, pretoze ju nepotrebuje.  I-net kafes sluzia skor na kolektivne hranie multiplayer PC hier).  Turisticke informacne centra su na vysokej urovni, so zdarma internetom, celkom slusnou anglictinou personalu a nachadzaju sa vo vsetkych mestach a vacsine mesteciek ba i v dedinkach, najcastejsie pred hlavnou vlakovou stanicou alebo ‘mestskym’ uradom.

Nech do Japonska cestujete za cimkolvek, resp. ak uz vas pri slove ‘Japonsko’ napadne cokolvek z vyberu – i/modernizmus a technologicka predstava hraniciaca s ludskymi moznostami buducnosti ii/ historia, tradicie, zeleny caj, kimona, geishe, karate, staroveke chramy, budhizmus, ci iii/outdoor a relief ponukajuci najlepsi prasan (sneh) na svete, trekking svetovej urovne iv/jedlo – v kazdom pripade ci vybere mate pravdu!

Modernizmus, ktory v Japonsku vidite s lahkostou predstavuje realisticky nahlad do buducnosti, ktoru vie homo sapiens potencialne vyprodukovat a ak presne to je vase gusto, isto vam vezme nejedna vec na par sekund dych.  V UNESCO Kyote (a nielen tam) sa zblaznite z 2000 chramov a ovali vas tolko kultury, tradicie a historie, ze sa az chcete ako clovek vnutorne polepsit.  Okrem toho vsetkeho priroda Japonska tak v zime ako i v lete s lahkostou sutazi s urovnou modernizmu a ceresnovo vonavou historiou, ktore cela krajina ponuka.  Ak je u vas na najvyssom mieste priorit zaludok, japonska kuchyna je svetovo najzdravsou.  Nech tu uz teda pridete skoro za cimkolvek, nemyslim, ze mozete odist sklamani.  Snad len ak prelezite s chripkou v posteli, co sa mne vdakabohu nestalo.

Par veciciek, ktore ma oslovili a boli pre mna bud uplne novymi alebo aspon z polovice (a mozno i vas co-to prekvapi/zabavi) hodim s kratkym popisom nizsie.

***

Najrychlejsi a najznamejsi vlakovy servis sveta – Shinkansen, ktoreho vlaky dosahuju rychlost az 300km/hod a novo pripravujuci sa model ‘Made in Dream’ rozbije tych kilometrov v rovnakom case este asi o 100 viac, je okrem toho, ze je tak silene rychly i neuveritelne bezpecny.  Za viac ako 30 rokov od svojho spustenia nesposobil clovecine ani jednu fatalitu.  S listkom v ruke, kde mate oznaceny vozen a cislo sedacky hladate oznacenie na zemi, kde presne na vlak cakat (stat).  Vlak vam zastavi pred nosom na meter a minutu presne.

Predavac jedla a pitia, ktory prechadza vsetkymi voznami opusta a vstupuje do kazdeho z nich s uklonom.  Akoby na sekundu zosynchronizovane, dviha hlavu a dvere sa zavru.  7 Element.

Ak planujete po Japonsku cestovat viac a urobit napr. aspon raz spiatocnu cestu Tokyo – Kyoto, oplati sa vam kupit tzv. Japan Rail Pass listok,  ktory plati v celej krajine (pokryva teda vyse 20 tisik kilometrov kolajnicnych ciest) na 7-14-21 dni (vyberiete si variantu, ktora vam ekonomicky a prakicky sedi najviac) a zakupite si ho na www.japanrailpass.net.  To musite zrealizovat este pred prichodom do Japonska, na mieste to uz nie je mozne.

MHD busy/elektricky – platite hotovostou pred ocami sofera.  Ak nemate drobne, zmenu penazi zrealizujete priamo dnu v autobuse,  nie u vodica, ale v speci masinke len na to.  Sofera teda neoberate o cas.  Vystupujete prednymi dverami, platite za cestu v cieli a sofer v uniforme, ciapke a bielych rukavickach kazdemu pri odchode podakuje a niekedy sa i s uctou pri dakovani postavi a ukloni.

Zeleny cajik v powder podobe:

Aby vas neprijemne neprekvapil clovek ci posadka vytahu, do ktoreho chcete nastupit, vidite jeho zostavu vopred na obrazovkach z vnutra vbudovanych kamier:

Nepopalte si ruky na plastovom pohari.  Na to v Japane existuju nasadky.  Tak si viete vychutnat drink hned bez toho, aby ste don museli napr. hadzat sneh.

Vytah na auta v ‚bytovke‘:

Vsunutim karty vytah privola vase parkovisko.

Auto zaparkujete predom, no ked si ho vyzdvihujete, uz ho mate otocene pripravene na cestu.

Pohlad z ‚vasho‘ parkoviska na auta susedov zo stejneho vchodu baraku:

Vzorky jedal pred restauraciami su zvacsa v umelom prevedeni, vyzeraju stavnate presne akoby priamo z kajstrola.  Existuju na to speci obchody, kde najdete snad kazdu vylomeninu na jedenie 🙂

Je uz asi docela bezne vidiet poulicne osvetlenie cerpajuce cez den energiu na vecerne ziarenie prostrednictvom solarnych panelov.  Prvy krat som ale videl na podobnom principe fungovat aj beznu MHD autobusovu zastavku.

Ak viete citat v japoncine (okrem spojenia Food Ticket tam totiz okrem japonciny nenajdete nic), kupujete si zeton na jedlo s pomocou tohto pristroja.  Vypluvnuty zeton prezentujete pri okienku a s napatim cakate, aku tombolu ste vyhrali.

Biele calunene taxiky s ich samo otvaracimi a zatvaracimi dverami su vsetky, vzdy a vsade. Nastupny poplatok predstavuje hned 7-8 euro.  Vystupny vas otrasie este viac.

Ak sa dvere v obchodoch, obcerstveniach, staniciach… neotvoria pre vas same, je to v Japane pomaly az nezvyk.  Zasmial som sa napriklad, ked mi Masaaki vravel ako na Japoncov pokrikuju vsetci taxikari sveta, ked po vystupeni z ich auta nechavaju dvere otvorene.  Su totiz nezvyknuti na to, ze sa nezatvoria same.

Zabudli ste si dobit mobil?  Nie je problem.  (Lyziarske stredisko Nagano)

Moderne toalety s tlacitkami ‚T‘:

Moda – velmi pestra, no najviac ma prekvapili asi vlasy zien.   Tie su na rozdiel od vsetkych mnou navstivenych krajin Azie aspon tak variabilne ako je tomu u nas v Europe.  Samozrejme, nie prirodzene, no odfarbene su na blond, hnedo, cerveno, s natackami, rovnymi, dlhymi, kratkymi, vsemoznymi… Povedal by som, ze aspon 81% mladych dievcat pouziva umele mihalnice. Poniektori muzi nosia tiez slusne hard core strihy vlasov (s ofinami az v ustach) a mnoho z nich si nechava depilovat obocie.  Zeny su zvacsa v shortkach alebo sukniach s nadkolienkami, silonkami, leginami a mladsie i napriek zime bez, len s holymi nohami.  Sukne i napriek tomu, ze su sucastou skolskych uniforiem si upravuju dievcata doma same, preto je ich dlzka lubovolna, niekedy taka, ze z pod nich vystrkaju i vrecka…

Narod je brutalne hravy.  Mozno ste si pozreli nejake to video z gambling roomov, ci miestnych kasin, ktore som uz skor hodil na blog do kategorie ‚Videos‚.  Bezne vo vlakoch/autobusoch a vsade inde, kde sa niekde sedi a caka, je easy aspon tretina ludi ‚wired‘ a hra bud playstation alebo Nintenda ci Segy novych generacii.  Anime/Manga v kniznej no i gaming podobe su subkulturou spolocnosti, ale az na takej urovni (stvrt Akihabara v Tokyu), ze to vam hlava len tak neberie.

Vseobecne zauzivany pozdrav medzi priatelmi (zenami aj muzmi) je uklon, bez pus/potriasenia ruky.  Maxi vzdanie respektu vacsinou bez fyzickeho kontaktu.

Japonsko je vseobecne dost draha krajina (pre mna najdrahsia v akej som doposial cestoval), no vsetko co si uz zadovazite ci servis, ktory si zakupite je maxi kvalitny a na urovni.  Ano, platite hodne, ale z pohladu kvality, cistoty, bezpecnosti atd. vidite, ze nepreplacate.

V restauraciach a baroch sa z pravidla nedava ziadny tip (sprepitne), servis/tip je uz zaratany v cene. Vo vacsine stravovni objednavky prebiehaju elektronicky s masinkou v ruke servirujuceho.  Pripadne si jedlo objednavate sami od stola ako to nizsie ukazuje Masaaki.

Do Japanu treba za kazdu cenu ist.  Ak su na to prostriedky, do cesty investujte a neobanujete.

さようなら

***