ÁziaKazachstanStredná Ázia

Almaty City (1.4 mil; Kazakhstan)

Almaty City (1.4 mil; Kazakhstan)

Od byvaleho hlavneho a doteraz najvacsieho mesta Kazachstanu som ocakaval stopercentne ovela viac uz i preto, ze ho ospevuju ako najkrajsie mesto celej krajiny a jedno z najpovabnejsich ruskych vytvorov v Strednej Azii.  Zakratko po prilete do Almaty som sa od vopred dohodnuteho a na mna na letisku cakajuceho sofera Marata (vid predchadzajuci text v anglictine) dozvedel informacie, z ktorych som dedukoval, ze 3 dni v tomto meste  mi asi budu az-az.  Zvazoval som tiez dat 1 den extra na lyzovacku v nedaleko vzdialenom stredisku Shimbulak (najlepsie v Strednej Azii) a posledny pokus ziskat iranske viza.  Na lyzovacku nevyslo ale vhodne pocko a financne to bolo dost nakladne, aby som si v hmle siel len pre kazachstanku ciarku.  Na internete som nasiel 3 adresy iranskych zastupitelstiev, z ktorych ani na jednej ziadnej takej ambasady nebolo.  I tak slo skor len o navstevu ambasady a otazku ‘whatchtadygo’.  Za par dni by som si ani tu viza urcite nevybavil a mentalne uz aj tak par tyzdnov v hlave nosim Plan B, ktoreho realizaciu Almata len potvrdila.

Mesto ma  stylove restauracie, kaviarne, kluby a bary s europskym sarmom, 24 hodinove sauny a supermarkety atd, no musim sa priznat, ze ma nijako neoslovilo.  2 prve noci som spal na sukromnom baraku, od ktoreho som dostal len kluce (vybavene cez internet).  I ked nocne intro do bytu stalo za 3 grose a nebolo mi tak povediac vsetko jedno, dalsi den som sa uz nejako dostal do klidu a vedel si uz vychutnat sukromia, sprchy, TV a funkcnej pracky.  I ked prasok na pranie nebol, Slovak sa nezaprel, nevahal, nasekal mydla a namiesto avivaze vlial Mr. Proper na umyvanie riadu.   Po mongolskej paseke bolo mnou vytvorene pracie kombo pre moje saty i tak rajom.

Od sofera Marata som sa hned v prvu noc dopocul, ze v celom meste nieto jedineho Informacneho strediska, existuju tu len sukromne cestovne agentury.  Aby som si svoj cas na Kazachstan vedel rozvrhnut co najlepsie a prisposobil ho hlavne Azerbajdzanu, kde mam fixne stanovene dni navstevy krajiny vo svojich vizach (2-10.4.), vedel som, ze bez informacneho turistickeho strediska ziskat vsetky informacie bude len dalsi krkolomny boj.  Bolo to teda po prvy krat, co siaham na LP pdf verziu cestovneho sprievodcu, ktoreho mam stiahnuteho v kompe uz nejaky ten cas.  Najdolezitejsou vecou, ktoru som sa ale chcel dozvediet a ta neexistuje ani vygooglovat je, v ktore dni odchadza lod z Kazachstanu (najskor mesta Aktau) do hlavneho, pripadne akehokolvek ineho mesta  v Azerbajdzane.  V sprievodcovi nachadzam aspon mapu a nazvy ulic + centra, a po kludnom sobotnajsom rane vybehavam pred barak a stopujem hned prve sukromne okolo mna prechadzajuce auto.  (Tato vec ma okrem jedla v byvalych socialistickych krajinach asi tesi a bavi najviac.  Mavnutim ruky do maximalne par minut zastavite auto, s ktorym si zjednate/nezjednate cenu na miesto urcenia.  Ak vam cena nevyhovuje, pripadne cloveku nevyhovuje destinacia, kde chcete ist, povacsine za nim uz caka dalsie auto, s ktorym si zopakujete ten isty proces.)

Vystupujem v centre, prebehavam 2-3 agentury a je mi hned jasne, ze moja otazka zostane nezodpovedana az do prichodu do Aktau.  Vsetky agentury tu totiz ponukaju len (letecke) miestne i medzinarodne turisticke baliky, pripadne par nepotrebnych tur.  O lodi nevie nikto, co sa v ich pripade ani az tak necudujem, kedze pristav, z ktoreho by som rad odplaval je z Almaty len vzdusnou ciarou takmer 2500km vzdialeny a z pohladu pasazierov ho vyuziva strasne male percento.  Za podobnu cenu viete cez Kaspicke more aj preletiet, a preto je takymto agenturam jeho existencia uplne neznama.  Mojim cielom je ale morom preplavat lodou.  Informacie o letoch si ale zberam a tvorim unikovy plan B, aby som sa v Zapadnom Kazachstane nezasekol podobne ako v Zapadnom Mongolsku.

Prechadzam mestom a prve co ma tu bavi fotit su skor graffiti na osarpanych budovach ako tych par historickych stavieb, parkov ci namesti.  Nechcem ale Almate krivdit.  Som tu na konci zimy kedy chybaju farby tak na zemi ako i na oblohe.   Zenkova katedrala na okraji Panfilovho parku je tu asi jeden z hlavnych highlightov.  Dodate k tomu navstevu nedaleko vzdialeneho vojnoveho pamatnika, muzea Kazachstanu, mesity ci shopping v miestnych bazaroch a vyplnite si jeden spoko den.

Noc najlacnejsieho ubytka, ktore v meste najdete ma vychadzala na 30e.  Po druhej noci preto urychlene dviham kotvy a idem na dohodnuty Couchsurfing ku 23 rocnemu Americanovi Aleximu, ktory tu zije, pracuje a miluje toto mesto.  Jedine kvoli Aleximu som ako tak Almaty pochopil a trochu si aj oblubil.  Sam Alexi hovori, ze mesto je skvele na zitie, no dost nezaujimave na navstevu.  Region ale ponuka super lyzovacku, krasne prechadzky v horach, okolo riek a jazier.  Ak raz bude nabuduce, tak snad potom.

Po zhruba 70 hodinach pobytu v Almaty som odtial odisiel smerom do Aktau, na tzv. Divoky Zapad, pevne presvedceny, ze urobim vsetko preto, aby som sa z Aktau do Azerbajdzanu dostal lodou.  Cakalo ma zhruba 4000 km cesty.

Next article Almaty's flat rent
Previous article Leaving Mongolia for Kazakhstan

Related posts

4 komentáre

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!

Leave a Comment

Your data will be safe! Your e-mail address will not be published. Also other data will not be shared with third person. Required fields marked as *