Bariloche & El Bolson (The Lake District/Patagonia – Argentina)

Argentinsky turisticky sprievodca “The Traveller’s Guru” popisuje v prvej vete Bariloche (BRC) ako jedno z miest, kde clovek ostane dlhsie ako prvotne planuje.  Tuto vec som si precital az v den odchodu z BRC, na ceste autobusom do Puconu, po tom, co sme sami v BRC stravili viac dni ako povodne zamyslali.

V okoli 100-tisicoveho mesta BRC si clovek isto pride outdoorovo na svoje.  Nespocetne moznosti trekkingu, hikingu, kayaku, raftingu, paraglidu, bicykla a inych sportov su k dispozicii 3 rocne obdobia.  V zime je to tu o spickovej lyzovacke.  Mesto plne sportovych a suvenirovych obchodov, pozicovni lyzi a pracovni, vkusnych barov a restauracii s dobrym jedlom  obmyva viacero velkych jazier a lezi v pestrofarebnej doline obkolesenej krasnymi horami.  Ich non-stop zasnezene vrcholky len doplnaju zvysok ludskych predstav.

Popisat nase 2 tyzdne v BRC nebude tak lahke (vsetok cas sme totiz aktivitami rozsekali na umele hnojivo – ako vravi brat Stew) a spolahnem sa asi viac na fotky, ktore su v tomto case uz vyselektovane.

Aj ked dazd sme si priniesli z lode az do BRC a prve 3 dni nam moc nepriali, boli sme super parta (v zostave s troma Australanmi) a hned v prvy den sli na 25km vylet bicyklom okolo jedneho z jazier.  Napriek tomu, ze kopec striedal dalsi kopec sme trat rozdrtili za 1.5 hodiny.  (Sedel som na biku snad po desiatich rokoch, ak neratam cestu na bardejovske kupko par krat za leto :))

Dalsi den sme si pozicali auto a urobili 300km turu okolo 7 jazier (“The 7 lakes” – udajne najscenickejsia okruzna cesta celeho distriktu).

Nasledovali dni trekkingu; uz len vo dvojke.  Zacali sme v okoli mesta El Bolson – 2 hodiny cesty busom z BRC.  Tu sme sa trhli 80 kilometrami sliapacky za 4 dni (z toho v jeden den, z cca 20km bolo 15 cisto len do kopca) a dve noci spali v utulnej pieckami vyhrievanej horskej chate – Refugio Hielo Azul.

Vsetko doposial nakumulovane neprajne pocasie bolo vykompenzovane tretim dnom, ktorym nas Panbozko obdaril prave na tomto mieste.  6 hodin dna sme stravili v objati snehu vo vyske 1500-2100 mnm , obchadzali Lago Azul po hrebenoch, ladovci, smykali sa po zadkoch a strmhlav bezali dolu svahmi, kde nikdy nebudu existovat ziadne oznacene turisticke chodnicky.  Bol to 100% zazitok, uzas plny detskej radosti a doposial nas najkrajsi den treku pocas celeho 40 dnoveho pobytu v Patagonii.

Ani trekking v okoli Cerro Catedral (nedaleko BRC) nemal chybu.   Snad asi len tu, ze som uz dospel do stavu “pretrekovanosti”, resp. nejakej formy nasytenosti horami.  50km za 2 dni (pre predstavu nas Den 1: z 280 mnm sliapeme do 2100mnm, tak 1450 – 2000 – 1500 mnm trva zhruba 12hod, nam 7.5h vratane hodinovej prestavky), Mitkesova bezhranicna fantazia kde vsade sa da dostat pre lepsi vyhlad mi (uz nepomaly a viditelne) otestovali silu vole.

Na-celo-studeny-pot-tlaciace stupacky a strme klesacky necestami (cesty tam neboli), nelahky preskok potoka, caste skriabanie sa po styroch koncatinach, tlacenky hustym, niekedy viac trnistym porastom, kriakmi, bambusmi a lesom v plnej polnej a druhy den po sebe bol uz ozaj mazec.  Pocasie si o to ale koledovalo a objektivy fotoaparatov po praci pistali.

Vyskriabali sme sa teda na ozaj uzasne 2000-ky a poskvrnili neexistujuce cesticky.  Pred zotmenim druheho dna sme sa stopom vratili na nas hostel “41 Below”.  Ako sa po podobnych narocnych trekoch patri, oslavili to v meste k spokojnosti dobrym jedlom s par kamaratmi a n pivkami v oblubenom South Bare.