Archívy kategórie: General

just another blog post

Armenia Day 2 – Around Dilijan & Sevan

Do prveho armenskeho rana sa zobudzam pred 8ou hodinou rannou, nahadzujem do bagla par zo vcera vybalenych veci, vyskakujem pod sedive mraky z okna domu otvorit si dvere, ktore som si sam asi nejakym omylom vcera unaveny (zvonku?) vymkol.  Dohodnute ranajocky cakaju na stole, kafco sa podava horuce.  Taxikar, rodinny pribuzny, prichadza tiez na cas a pomaha mi objavovat 15 tisicovy Dilijan, no predovsetkym jeho uzasne okolie – chramy Haghartsin a Goshavank, oba z dvanasteho storocia (ku nim bohuzial nic miestneho neide, tak neostava nic ine, len brat opat drahsiu formu transportu – taxik).  Kedze som ale domacim v Nina B&B ukazal ako funguje Google translator a ponukol im par online tipov na vylepsenie ich web stranky, dostal som taxi za uplne prijatelnu cenu.  Sofer bol okrem toho maxi king, venoval sa mi a vysvetloval vsetko, comu len moja rustina stacila.

Po zhruba 3 hodinovom vylete som sa uz uberal marshrutkou smerom do Yerevanu, no vystupil hned po polhodinke pri najvacsom armenskom jazere Sevan (940 km2) leziacom v 1900 metrovej nadmorskej vyske, nad ktorym stoji dalsi krasny klastor nesuci meno Sevanavank.  Ten som obklucil z kazdej strany, odohnal mraky, vyfotil Lilo, turistov a spokojne i ked s prazdnym zaludkom, tazkym batohom a plnych mechurom to bral z kopca dolu do mesta.

Po absolvovani prehliadky tretieho armenskeho klastora v tento den, som si po kratkej taxi jazde doprial v dazdi na stojaka kebab a vyckal si dalsiu marshrutku do Yerevanu.  Pocko sa z hodiny na hodinu vylepsovalo a mna zatial co som peskom hladal svoj v centre sa nachadzajuci hostel uz oblieval Yerevan potom.  Poobedie bolo o sprche, oddychu a vecer o 8mich radostnych lokalnych piveckach s novou 2-oj clennou kamaratskou partiou francuzskych cestovatelov z dormu mojho maxi super hostela.

Հայաստան – Armenia, day 1 (around Alaverdi: Haghpat & Sanavin monasteries)

Po tyzdnovom pobyte v Gruzinsku nadisiel cas ho opustit a venovat sa niekolko dni jeho juznejsiemu susedstvu.  Z Tbilisi som preto vzal najlahsiu moznu alternativu ako sa co najrychlejsie dostat do Armenska.  Napriek tomu, ze som mal cestu marshrutkou zaplatenu az do armenskeho hlavneho mesta Yerevanu, za zhruba hodku po hladkom prechode hranic (kde som si za necelych 10 euro na pockanie vybavil viza), som z minibusu ako jediny vystupil absolovat vyse tisicrocne double UNESCO kombo leziace nedaleko mesta Alaverdi na severe krajiny.

Cela cesta z Tbilisi do Yerevanu trva priblizne 5 hodin.  Alaverdi sa nachadza zhruba v jej polovici a mna mesto privitalo sedivymi mrakmi.  Nemal som predstavu, kde ten vecer skoncim spat, teda ci zostanem niekde v tejto niekolko tisicovej dedinke alebo sa pohnem dalej, co mi na prvy dojem i logisticky sedelo viac.  Len co som z minibusu vystupil, podisiel ku mne postarsi taxikar a pytal sa na moj plan.  Technika, ze vam nic nevadi a akoze ani neviete kedy chcete co robit je idealna vtedy, ak si svoj naplanovany program nechcete skusenejsim taxikarom predrazit.  Tvarim sa akoby nebolo pol stvrtej podvecer a ja mal na Alaverdi 2 tyzdne.  Dohadujem a vycitujem cenu, ktora mi hned dava jasne vediet, ze Armensko silnym Dramom uz nepatri medzi lacne krajiny.

Nic to, ani cas nema casu nadostac, vybavujem si odvoz k obidvom chramom – Haghpat a Sanavin – kvoli ktorym som tu vlastne vystupil.  Zistujem, ze z Alaverdi do mojej dalsej planovanej zastavky Dilijanu uz dnes nic neide a kedze sa mi chlap pozdava, vylepsujem cenu za odvoz k chramom a navrsujem ju pre taxi jazdu az do Dilijanu, ktory je skoro 2 hodiny cesty odtialto.

Chramy su uzasne, jeden lepsi ako druhy.  Po navsteve Haghpatu sa pretrhli huste mracna a Sanavin ma uz vita dokonca i modrou oblohou.  Pri kazdom chrame som stravil zhruba hodku a i po vymene pneumatiky sa dostal do Dilijanu pred zotmenim.  Najbeznejsim a najlacnejsim (= najlepsie) ubytkom v Armensku su tzv. B&B guesthousy (Bed and Breakfast), ktore funguju rovnako ako na Kube, kde vam rodinka domacich prenajme izbu a hostia vas doma pripravenym mam- & babkinym jedlom.   Po celom dni som sa citil slusne unaveny, minul dokopy vyse 60 euro za cestu, viza, taxi a ubytko, co je 2x viac ako v bezny den a musim sa priznat nebolo mi az tak vsetko jedno.  Sedim ale u domacich, kazdy mi chvali moju stale biednu rustinu, jem ako sa na vyhladovaneho vlka patri – prvy krat dnes (ak neratam 2 tenke parky na ranajky) sa dostavam k potrave, davam limonadu a 2 shoty tusim ceresnovice, ktorej percentaz by tvrde konkurovala aj tej domacej z Medzeva… Spanok, na ktory sa uz neviem dockat mi fest dlho narusal nejaky nenazraty termit, ktory sa nevedel vytesit kvalite ci akosti dreva dveri mojej komnaty.  Baterky som ale nastastie dobil a dalsi den pokracoval v krute vkusnej krasojizde.

(Z respektu ku krajine, ktora ako prva na svete prijala krestanstvo za oficialne nabozenstvo, ku uzasnym kamennym chramom starsim ako 1000 a jeden rok a ku kamosom z Armenska, ktori sa tesia na fotozy, ich tu z Armenskych chramov v nadchadzajuce dni nahodim asi viac ako obvykle – Respect to Armenia)