Copan Ruinas (Honduras)

Z La Palmy sme to nieco pred obedom brali po drobnom arts shoppingu na salvadorsko-honduraske hranice.  Tie boli najviac kludnymi, ake si za posledny polrok pamatam.  V pohranicnom mestecku sme sa vyzbrojili lempirami (miestnou menou) a brali 4 hodinovy bus do junction mesta La Entrady.  Ked sme o 5.22 vecer v La Entrade zistili, ze sme o necelu polhodku zmeskali posledny prepoj do mestecka Copan Ruinas, mali sme na vyber len dve moznosti.  Ostat spat v tejto narkotrafik diere a pre istotu brat radsej drahsi hotel alebo skusit autostop.  Zatial co sa snazim najst v polosere nieco mudre v knihe, Mito uz stopol tirak s 20metrovym privesom.   Do par minut sedime pri postarsom soferovi a tesime sa, ze sme o chlp usli tme.

Pred 8ou vecer sme sa ubytovali v super skromnom dome, ktoreho par navlhnutych izieb k prenajmu ho robi akoze hotelom.  Zaludok uz skoro obzral chrbtovu kost.  Hadzeme batohy (radsej nic nevybalujeme, aby to za noc nezhnilo) a sliapeme kamenmi vykladanou ulicou osvetlenou poulicnymi lampami zjest nieco niekde, kde len domaci jedavaju.

Dalsie rano sme absolvovali vylet k Mayskym ruinam – Copan, ktore su archeologickym skvostom celeho Hondurasu a pre nas nie az tak velkou odbockou na ceste do Guatemaly.

Copan, ktory je dnes na zozname UNESCA, bol raz jednym z najdolezitejsich miest, ktore obyvala Mayska civilizacia.  V r.250 – 900 n.l. bolo mesto hlavnym kulturnym centrom celej Mayskej rise v tomto regione.  Pocas ich hlavneho rozmachu (8 st. n.l.) zilo v jeho udoli okolo 25 tisic obyvatelov.

Okolo 11ej ked je uz vsetko za nami (a my si davame ‘tick’ akoze ‘zmaknute’), berieme miestny shuttle na hranice Hondurasu s Guatemalou.  Rezeme to ako pily, za 2 dni mam 3 cudzie meny vo vrecku a zacinam rozmyslat, ci mi preto niektora banka neblokne jednu z karat.  Cestu mame naplanovanu jednoducho.  Prist na hranice a najst co najlahsi spoj do Antiguy (Guatemala). Ta jednoduchost tu bohuzial necaka a my preto 2x prestupujeme, len aby sme sa dostali do Guatemala City, ktoru by vam vsetkym (aj nam) stacilo vidiet len z poza okien autobusu (a uz mate ‘radost’ vystupit).  Sychrave pocko dodalo na ‘no-ty-vole atrakcii’.  Vystupujeme, zbavujeme sa najdrahsich taxikarov.  Obchadzame vyzbrojeneho straznika tohto spinaveho terminalu s 8mimi mlakami a berieme o 47% lacnejsi taxik k presunu na dalsi ‘terminal’ za rohom z ulice.  Dazd polo-polavuje.  V polokluse na ludmi a autobusmi napraskanej ulici naskakujeme na bus, ktory ani nezastavuje.  Po 7mich hodinach cesty a samych prestupoch mame uz docela vsetkeho dost. Guatemala vita peknym i pre nas kulturnym sokom.  Surf i moj bagel hadzu na strechu a netipujem, ze ich niekto stihol priviazat.  Je tma a opat prsi.  Viem, ze veci v batohu budu mokre, no teraz uz len dufam, ze po 78 minutovej ceste svoj bagel na streche vobec este najdem.

Nastastie sme v Antigue.  Vlhky batoh na chrbte, sliapeme z tmavej cesty autobusky a sme happy.  Ubytko, miestne jedlo, kuk net a rychly bed.  Liga!  Misia vysla.  A vdaka Bohu v zdravi, bez ujmy (len s ubolenym chrbtom) za 3 dni v 3ej krajine.  Tesime sa na dve noci oddychu v 550 rocnom meste Antigua, ktore bolo kedysi jednym z hlavnych miest celej Strednej Ameriky a momentalne vacsinou cestovatelov hodnotene za jedno z najkrajsich miest kontinentu.