El Salvador: “Resilience. It should be the mantra of every traveler.” (citat z LP)

Priznam sa, ze o krajinach Strednej Ameriky (SA) sa ucim ako nimi prechadzam.  El Salvador mi bol odporucany v Kolumbii dvoma skusenymi nezavislymi cestovatelmi (asi pred mesiacom spomenute v blogu niekde v casti Cartagena) ako ich top centralamerican travel highlight.

Krajine s 21 tisic km2 a necelymi 7 milionmi obyvatelov som sa preto rozhodol dat 7-8 dni a radsej useknut cas z komercnej Costa Ricy.  El Salvador je v porovnani s ostatnymi krajinami SA najmenej navstevovany.  Turisti ho beru skor len za transit.  I ked je to jedina krajina SA, ktora sa nedotyka Karibiku, ponuka 300km plazi na ‘druhej strane’ – Pacifiku.  Druhou skupinou ludi (v El Salvadore) su preto surferi, ktori na miestach ako Punta Roca ci Playa El Tunco nachadzaju svoj sportovy raj skrz najdlhsie ‘breaky’ v Strednej Amerike.  Vseobecne tretou skupinou su ti, ktori sa hrabu aj do vnutrozemia tejto v sucasnosti politicky sa hladajucej, zivymi tektonickymi doskami obtazovanej a gang aferami denno-denne bitej krajiny.  (detaily radsej nerozvadzam)

‘Vdaka’ vsetkym nepokojom, ktore krajinu uz dlhe desatrocia suzuju su Salvadorcania tvrdi ako skala, no pozitivne mysliaci.  Anglicky citat hovori za vsetko “We have the war. We keep going.  We have Hurricane Mitch.  We have Hurricane Stan.  Then we have some earthquakes, but Salvadorans, we keep on going.”

Vedeli ste, ze 12 rokov trvajuca obcianska vojna, ktora vzala zivoty 75 tisicom ludi  skoncila v El Salvadore len v r. 1992?  Pracoviti Salvadorcania za necelych 20 rokov dostali svoju krajinu na vrchne priecky ekonomickeho rebricka SA.  I ked chudoba a nezamestnanost pretrvavaju nadalej a okolo 30% obyvatelstva zije pod hranicou ekonomickeho minima, je to krajina s najvyssim minimalnym platom v SA – $150 tyzdenne.

So, we keep on going, here & now on triper.sk