Trvalo nam cely tyzden vymotat sa z Limy po tom vsetkom ‘hello’ a ‘bye-bye’. Tesili sme sa a s netrpezlivostou ocakavali novu vysokohorsku adventuru, ktora pre nas zaroven znamenala najskor posledne riadne hory na nasom tripe.
Tentokrat sa na nas tesilo pohorie Cordillera Blanca, ktore je s jeho 22ma zasnezenymi sesttisicovkami vo ‘vyskovom poradi’ hned druhe za Himalayami. Cordillera Blanca je jednoznacne juhoamerickou meccou zvelebovatelov a uctievatelov hor a outdoor sportov, ktorych zoznam je dlhsi ako vase rameno. Ponuka svetovu uroven hikingu, horolezectva, raftingu, downhill tras pre horske bicykle, spektakularne jazdy na koni, atd…
Epicentrom diania a organizovania vsetkych tur je andske mestecko Huaraz leziace vo vyske 3091m. Tento vsesportovy areal je nabity outdoor kancelariami, ktore vam pomozu s pripravami a organizaciou vsemozne narocnych a rozny cas trvajucich tur. Adrenalin v piatom prevodovom stupni je obvykle ich sucastou.
Ceny zavisia od dlzky a obtiaznosti vystupu, potreby sprievodcu, nosicov, oslov, kucharov, ci sa jedna o trek alebo sneh (climb) atd. Je to tu podstatne drahsie ako v Bolivii, no zaroven omnoho scenickejsie. Ziadne krajsie hory sme v Juznej Amerike doposial nevideli (=najskor ani neexistuju :)). I taka Patagonia nam pripadala ako pripravna skolacka prechadzka po tom, co sme pozreli (a absolvovali cast z toho) co tu taka mapa Narodnych Parkov ponuka. Nehovoriac o tom, ze v Patagonii trekujete najvyssie v zhruba 2-och tisicoch, tu vas prvy aklimatizacny trek privedie do vyse 4700 mnm!
Prvy den v Huaraze sme zorganizovali aklimatizacny trek – 3 dni, Santa Cruz. Urobili cvicnu parhodinovu prechadzku ku krizu s vyhladom na mesto, dali lacne menu v restike a pokusili sa o skorsi spanok v rodinnom hosteli. Dalsi den to vsetko zacalo…
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!