Po celonocnej oddychovke, kde sa na veceru podaval Kickboxer so Jean Claudom v hlavnich rolich a na ranajky dalsie 2 van Danme-ovky, som ako jediny turista vystupil do nedelnajsim pokojom polomrtveho hlavneho bus terminalu Legazpi.
Mal som vtedy mylnu domnienku, ze to tu bude turizmom zit a touti ci nadielky cestovnych agentur sa mi az mozno neprijemne presytia. Situacia bola prekvapivo presnym opakom. Vrhli sa na mna, onoho jedineho z busu vystupiaceho turistu, len taxikari a soferi tricycle riksi vybaveni nejakym zlozenym turist cennikom. Ceny mi prisli vyssie ako v Manile a po mojich taxi/riksa skusenostiach viem, ze ak to zaplatim najskor minimalne 2x preplacam.
Obraciam sa preto na jedineho cloveka v uniforme. Mila forma straznicky, ktora i ked len habka anglicky vie, ze o turist/info office tu na stanici niet ani chyru. Taxikarov nechavam napriek tomu, ze vo vrecku mam papierik len s jednym menom ubytovne, ktora je skoro 15km mimo mesta. Turistickeho knizneho sprievodcu nepouzivam, pretoze dobrovolne nemam a Filipiny som ocakaval poriadne komercnejsie. Mozno aj su, no zatial tomu tak nie je tu, na hlavnom ostrove Filipin – Luzone, kde sa momentalne nachadzam.
Z terminalu teda beriem tzv. jeepney. Je to forma miestnej MHD inak s uplne perfis imidzom. Nejaki filipinski borci prisli po 2.sv.vojne s napadom prevziat masku americkeho povojnoveho jeepu a spojit ju s mensou dodavkou, ktora ma pozdlz obidvoch stran celeho trupu uzke okna bez skiel. Cely skeleton vyzera tvrde zelezne a farby si operator necha bud povodne chromo/sede alebo je jeho jeepney ligotavou vystavnou skrinou ako su busy Latinskej Ameriky s portretmi od rapperov sveta a la Eminem, Dr.Dre az po vsetkych svatych. Kapacita sa pohybuje zhruba medzi 10-25+, k tomu sediaci na dverach alebo visiaci vzadu na rebriku. Zastavky su na znamenie, tych je tolko ako v Nikarague, cize vsade podla potreby. Aktivuju sa spanielskym pokrikom ‘para’ (v preklade stop/zastav; spanielciny je tak ako anglictiny v dnesnej ‘filipincine’ fakt hodne) alebo udieranim ci klopanim napr. niecoho kovoveho po rucke ci karoserii vo vnutri jeepney.
Do necelych par minut som si uz bol isty tym, ze kedze je dnes nedela, neurobim a ani nevybavim nicotne nic. Stojim pred dverami zasiteho mestskeho visitor centra a bez napadov co robit dalej, cumim na obrazok 2462m vysokej sopky Mt. Mayon cez sklo do vnutra. Jedna z hlavnych atrakcii celeho Bicol regionu a definitivne mestecka Legazpi je vulkan Mt. Mayon, ktory je zaroven povazovany za ‘najperfektnejsi’ na svete. Jeho meno pochadza z bicolskeho narecia, kde slovo Magayon znamena krasa, nadhera… Mt. Mayon je uchvatny, no spiacia princezna to isto nie je. Od r. 1900 vybuchol 15 krat, naposledy v r. 2006, kedy sa jeho lava valila po blizkom okoli od jula do septembra.
Do hodky sa dvoma dalsimi jeepney a trojkolkou dostavam na adresu odporucanu mojim papierikom. Prichadza prekvapko c.2. Nie je to (ani tu) ziadny hostel, nie je tu ziadny clovek backpacker a vlastne za celych tych par hodin co sa tu ponevieram som ziadneho turistu ani nevidel.
Takyto fakt ma v kazdom inom pripade vie len rozradostit, no nie dnes, ked si potrebujem niekoho k sebe do partie najst na rozbitie sopky, pripadne ist snorklovat do 2 hodky odtial vzdialeneho Donsolu, kde plavete ‘na divoko’ v mori s bylinozravym Velrybim zralokom.
Z ubytka a celeho miesta kde sa nachadzam (Santo Domingo) som prekvapeny taktiez. Ide totiz o rezort s bazenom a zelenkastou zahradou umelo obsypanou bielym pieskom. Vsetky plaze okolia su inac cernopiescite kvoli vulkanickej ihre pana Mayona.
Dormy neexistuju a ak, tak platite za vsetky postele. Vsetko tu nejak funguje len pre organizovane grupy. Izby su ozaj pekne a ciste, no 2-4 postelove, dokonca s extra spolocenskou miestnostou. 15 euro by za inych okolnosti bol fantasticky luxus = bol by tu so mnou byval Mito – Branko – Lucka (alebo aspon Miss Filipiny). V solovke, aku teraz zazivam je to pre mna ale uplne prebytocne. Manazerky rezortu, inac najzlatsie stvorenia, mi odporucaju si u nich nechat bagel a skusit prebadat okolie s cielom najst nieco lacnejsie.
Na 5. pokus som si objavil svoj raj, ktory mi bude utociskom na dalsie 2 dni. Reyes beach resort je trosku menej upraveny ako Palmera, no nadherne zeleny s rough ciernou plazou, videokaraoke miestnostou (povinna vybavicka) a super milym personalom. Dvojizbova miestnost s double postelou a 4 bunkmi, skromna kupelka a to vsetko za 5euro/noc. (Toto ubytko mi inac odporucili 2ja mladi chlapci surfujuci web zdarma wifinou vonku na namesti drobneho namesticka dedinky Santo Domingo. Rezort vlastni babicka jedneho z nich, tak so tam siel na istotu a dokonca s odporucaniami. A tiez uz plnymi trupkami a jazykom pod pazuchou).
Neskor po obede som sa vratil do Legaspi pozriet co mesto vlastne ponuka a dokonca uz so zavedenym novym papierikom so zapisanymi menami ‘atrakcii’. Rozbil som co sa dalo, no nijako extra ma to nezaujalo. Uzasny vulkan v pozadi Cagsawa ruin len drazdil. Cagsawa su snad najznamejsie ruiny mesta zname aj tym, ze v r. 1814 tu zahynulo 1200 ludi prave kvoli erupcii Mt. Mayona.
K jednym z odporucani domacich bolo tiez navstivit univermag Embarcadero. Slo o klasicky velky shopping mall s americkym managementom a myslim, ze miestni mi to dali na zoznam skor len preto, aby ukazali, ze v meste nieco podobne maju. Zlati. Prva vec ale, ktora ma tam ale prekvapila bolo vidiet sv. omsu priamo v strede shopping mallu. Rozhodol som sa tam tiez spomalit den jednym chladenym (s capakom som sa tu zatial nestretol, vacsinou ide o flasku so 6-8% s poharom plnym ladu). Zo 5-6 mladych ma pozyva od susedneho stola, aby som si k nim prisadol. Je len 7pm, opity zatim je len jeden rasta, ktory je zaroven aj najviac priatelsky a 2x do minuty si s nim davam high 5. Oslavuju sa narodeniny dalsieho z nich, za mnou clovek za clovekom strieda podium, kde si menia mikrofon a davaju stale horsiu karaoke pesnicku. Po 1 spolocnom pivku a rozlucke pozostavajucej z apon 1-2 fotkami s kazdym z nich a vymenou facebook kontaktu dviham kotvy a hladam zastavku, odkial ma povezie posledne jeepney do mojej zasitej dedinky.
Dalsi den od skoreho rana som sa o 100-200 pokusal zistit, ci je vobec nejaka sanca zorganizovat snorkel s velrybami v Donsole a ci tam vlastne teraz (!) velryby su. Po nekratkom case a snahe dovolat sa Donsol Visitor Center ziskavam info, ze ak by som predsa dorazil, som zatial na zozname urobit turu sam. V praxi to znamena, ze okrem zaplatenia vsetkych poplatkov a prenajatia snorkel gearu si musim celu 7-10 miestnu lod prenajat vlastnym vreckom. K tomu je dost spatenka pocko a dost velke vlny, cize i tohto planu som sa musel bohuzial vzdat.
Na vyber na pracu moc nemam. To co sa urobit mozno aj dalo, sa v solovke neda a na to, aby som videl nieco viac z akych takych atrakcii nablizku mam vonku mliecnu drahu s dazdom. Napriek tomu som v uliciach, tentokrat sa tulam dalsim susednym mestom, Tabacom. Nikto z domacich nechape co tu robim a priznam sa, ani ja nemam potuchy co sa tu vlastne robit da. Kazdy sa ma pyta odkial som, zeny ako sa volam a ci som ‘single’ alebo ‘double’…
V tomto case a v tychto koncinach som tu stopercentna cierna ovca s bledou tvarou. I ked vseobecne milujem rydze lokalne zazitky, teraz uz 2. den matam nejako v temnotach a neviem potlacit sklamanie, ze namiesto nich vsetkych radsej nerozbijam najvacsie (turisticke) atrakcie regionu, za ktorymi som tu v podstate prisiel. V Azii som od r. 2004 prvy krat a i ked sa citim fine a pocit bezpecna mam dokonca asi i vacsi ako u viacerych krajin Strednej Ameriky, zda sa mi, ze som tu este asi nechytil svoju vlnu. Za beznych okolnosti som do tyzdna uz davno zzity s prostredim, no tu tomu zatial klasicky nie je. Zdravicko sluzi, co je hlavne a tak ako nabadza brat Steve, skusam sa tesit z nicnerobenia, i ked je to velmi daleko od mojho gusta.
Par rad na zaver:
Ak cestujete na Filipiny solo, nie v peak turistickej sezone a nemate casu na rozdavanie, kontaktujte agentury aspon par dni vopred a skuste si s nimi najst taku turu/aktivitu, ktora vam najviac vyhovuje. Ceny su vseobecne dostupne; dobry tip je napr. www.travelfactor.org .
Ak idete za inym ako divingom a planujete cestovat niekde na hraniciach peak sezony, skuste byt parta aspon dvoch. Tym si zvysite pravdepodobnost zrealizovania cielov a ak sa vam to podari, tak aj za polovicne naklady.
Salamat za cakanie a citanie.
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!