Latin America: Pripravy bez diakritiky

Je vecer a sedime na couchsurf baraciku v Riu. Dnes nam prvy krat prsalo cely den a my sme si ho akurat zvolili na vyletik k soche Krista (‘Cristo Redentor’). Tak oblacne fotky ake mame my snad nie su ani na googli :)) Teraz vegac, Antrarctica plechovkove pivko, zitra rano odchod na dalsie miesto, ostrov Ilha Grande… no aby som nepredbiehal vsetkemu a neskocil do diania veci len tak, zhrniem strucne co sa dialo par tyzdnov pred startom celeho Latin America tripu.

Z Londyna sme s Mitkesom natrvalo odisli spolu tesne pred Vianocami. Odleteli 22eho, no uviazli na noc necakane v na vlhko nasnezenej Pesti. Prichod do Bardejova bol az po par shotikoch s Marekom, Mirkou v Kosiciach neskor vecer dna 23.12. Nasledovali ‘welcome home after 6 months’ shotiky Bechera uz s celou family.

Po siestich kulturnych tyzdnoch stravenych na Vychodnom Slovensku, ktore boli nabite rodinnou pohodou, vianocnymi darcekami, bobalkami, nejakou tou lyzovackou na Rege, som sadol 3.2. na IC smer Bratislava. Pohodlie IC mi nedalo nepomysliet na to ako take vlaky a busy budu asi vyzerat “tam”. Ocakavam nieco podobne “chicken busom” v JV Azii a musim priznat, ze uz sa na to v duchu tesim.

Myslienky som mal rozhodene vsade mozne. Pobyt doma s rodinkou stal maximalne za to. Po poriadne hektikou nabitych tyzdnoch suvisiacich so stahovanim z Londyna cloveku bodla bardejovska mikroklima s plnou chladnickou na Groneri. Pocit bytia dobrovolnej nezamestnanosti bol ceresnou na coko torte. Len prve 2-3 tyzdne som vybaloval 213 kg z 10 krabic, ktore som poslal z Londyna v polovici decembra. Az potom prisli otazky typu zdravotne poistenie, socialka, navrat dani, hladanie adekvatneho cestovneho poistenia, zvazovanie a selekcia noveho fotaku, zubar… Vsetky tieto aktivity boli casto prepletene stretkom zlatych kamosov a strnganim dobre nacapovaneho 70c lacneho Sarisa u Slimaka a pod.

Ked mi uz snad 4-5 krat bolo odporucane napisat knihu o cestach, zacal som sa poihravat s myslienkou online blogu. Na knihu si nijako netrufam (uprimne povedane moc ani na blog:)), no odflakol som to pri predchadzajucom backpackingu Aziou a Australaziou kedy sa cestovalo ovela menej ako dnes a nie s tak dobrymi fotakmi.

Pustame sa teda s Mitkesom do toho a snad vas aspon nejaky prispevok ci foto pobavi. Skusenost s tym nemame ziadnu, tak to cele prosim berte ako experiment; tak v klidu a sportovo ako my :) Za vsetky tipy, komenty, napady ale vopred vrele dik.

Posledne 2 tyzdne domacich priprav na cestu prebiehali v rychlom tempe. I ked mnoho veci bude dobrovolne riesenych ‘na kolene’ viem, ze priority su pokryte a tak psychicky do pohodicky vybalancovany a fyzicky 5kg pribraty som prebehol bratislavskou partou, lucil sa dalsie 4 dni s Londynom, vyzdvihol Mita a spolocne 9.2. odtial opustil Europu. Prva destinacia je karneval v Salvadore (Bahia), Brazilia.

Lucas’ Mom yum food and Lucas lunch invitation

Lucas’ Mom improvised snack

Ciky-caky so sunkovou salamou.
No to bolo prve co sme jedli po prichode do Bra. Uplne osviezujuce a s chlebom. Bola tam nakrajana paprika cervena aj zlta na jemne pasiky + trosku cibulky. Papriky a sunka boli v misticke okorenene majorankou, a bazalkou …spon si myslim a zaliate troskou olivoveho oleja…+ trosku ocot + cukor, lebo to malo taky sladkokysly drift…vsetko bolo premiesane a ulozene v chladnicke asi tak na 1 den… vsetko neskor pustilo stavua vzniklo z toho fajne studene prekvapko s chlebom…mnaaaaaaaaam

Escondidinho – Hidden meat

Mnaaam …sme si dali az 3 misky…na prvy pohlad to vyzera ako viazanie, ale po zaboreni varechou, okamzite slina opusta gamby. Escondidinho znamena skryte maso. Pisem asi ako ja by som to robil v EU podmienkach. Si myslim ze je to uplne jednoduche. Neviem ake meso pouzili, ale bolo fajne zuvacie, takze pocitam ze z byka, co mi nemame. Tak ako masaci bacground by som pripravil z Karvchachiny. Nevidel som tam cibulku, ale ta nic nepokazi. Takze by som opiekol cibulku nakrajanu na padrt, aby zmyzla po dovareni masa. Meso sa nakraja na male kosticky po dovareni asi 1,3×1,7cm. a dusia sa do makka. Ale nie az tak ako na gulash…tak aby bolo fajne zuvacie, …asi ako Vercine rizoto:)))Ako korenie by som dal v prvej variante Dabelsku zmes, ktora si myslim ze je presne ta zmes chutistavana nato jedlo. Inac to nebolo pikantne, takze kto nema rad hot, tak nech si tam da co chce, alebo nech si to nevari…oooooooor, ako druhu variantu by som navaril tak ze by som to okorenil zmesou papriky, popru, chilly(zase:)))) a cesnaku….cize asi ako paprikash…..Taaaaak..tato zmes je to skryte mase, cize sa dava na spodok misky. Ako kryt sa pouziva biela vecicka co ani neviem ako sa vola, a ani a ani sa neda u nas zohnat. Ale chuti ako zemiak. Takze zo zemiakov sa urobi pire a zmiesa sa zo syrom. Ja mam rad syr takze by som tam nadzabal dost vela. Asi tak pol na pol. Syr asi by som dal mozarelu a este aj tehlu (bielu). Tuto zmes treba premiesat a osolit podla chuti a naliat na vrch masa. Pomer masa a krytu je asi 41/58 zvysok je fat a straty.To sa da zapiect do ruly :))), asi na 30min by som typol, aby syr a pirebramby sa fajne rozohriali (nie zapiekli!!!) a vytvorili hustu masu ako lava. Pozri obrazok ake je to vlacne a ako to tecie, po zaboreni varechy…ako slina…mnaaam..fajnota

Credits

Thank you, our friends, for helping out with the idea of creating and supporting this newly born try-to-be-a-blog site.

Special thanks to –

Lazyfelix – web & url ideas/tech.support/layout, design & music
Laci Bodik – trip planning & ideas
Antonis Rambo – tech. & SEO support
Wacho
– Ideas and drinking support
Stewen – stylistics and language mutations

Any comments/recommendations how to make this project better are always (truly) and highly appreciated :)

Hello world!

Hi everyone,

… after days of slow-mo preparations here we come!  It was just about time I guess but you know how it goes when it comes to packing and prioritization before the trip starts.  The whole idea to create a blog came actually from numerous requests (from some of you) to write a book about our ‘Year 2010 Travels’.  Neither of us has any experience in writing anything apart from Uni essays or work reports so writing a book seemed way too much.

‘Playing online’ might be more fun, show up-to-date stories and pictures from our Latin Americas trip (provided we don’t find a hangover, but time & net instead) so you can follow us if you wish and at the same time we don’t have to write too many emails and wait for all those pictures to be attached successfully:)

Thanks for joining us and keeping in touch by your comments and requests to see and read more :)

Yours,

ToMito