Shymkent & Sayram (Kazakhstan)

Po rozlucke s Alexim, ktory mi nechal v moj cely posledny den v Almaty k dispozii kluc zatial co on pracoval, som to bral na vlakovku, z ktorej sa po prvy krat chystal vyskusat kazassky nocak iduci do mesta Shymkent.  Vlak mal velmi mile osadenstvo, prijemnych ludi a navokol mna hlavne postarsie pani.  Tie neraz ponukli jedlo, ci domace kolace z listkoveho cesta, rozpravali so mnou rusky a hlavne nechrapali.

Tak ako ludia v Almaty ocakavaju prichadzajucu jar a s nou oteplenie a dobre pocasie, v Shymkente uz prudi sta slovenske leto.  Polmilionovy Shymkent na juhu Kazachstanu znamy svojimi bazarmi ma po 15 hodinach cesty vlakom (a len 4 dni po odchode z Mongolskeho mrazu) vyzlieka do jedinej bundosky.

Vramci spoznavania Shymkentu som sa vybral i do z mesta zhruba 20km vzdialeneho znameho Sayramu, ktory este davno predtym ako vznikol Shymkent predstavoval zastavku na Hodvabnej ceste.  Kedze Sayram vznikol pred vyse 3000 rokmi, je z historickeho pohladu v dnesnom Kazachstane jednym z najstarsich osadenstiev.  Tato male dedinka, v ktorej ziju takmer len Uzbekistanci je skor putnickym miestom s historickou dolezitostou pre zainteresovanych moslimov.  Pre mna to bola trochu zbytocna cesta a opletacka preplnenym marshrutkami s miestom na pol rite tam a spat, pretoze som tu nic extra nenasiel (tento fakt sa ale opakoval – bez urazky- takmer v celom Kazachstane a uz i v case pobytu v Sayrame som ho absorboval hravo).

Pred odchodom zo Shymkentu som si nenechal dovolit vymeskat ochutnanie Shymkentskeho piva, ktore je poznavacou znackou celeho mesta a v Kazachstane povazovane za najlepsie z domacej vyroby.