Ulaanbaatar (~Viva Mongolia~)

Musim sa priznat, ze sam som moc nevedel co od hlavneho mesta Mongolska ocakavat, ba ani si ho nijako skutocne v mysli predstavit.  Preto som sa tym ani nijako netrapil a nechal odstartovat vsetky dojmy po vystupeni z vlaku.

Prvym milym prekvapkom bolo to, ze ma na stanici cakali zo zabukovaneho hostla s tabulkou s mojim menom.   Druhym, ze uplne slnecno zdobilo modru oblohu a zdaleka nebola taka kosa ako som si myslel.  I ked v skutocnosti bolo okolo -7’C, vobec mi to tak neprislo.  Zimy su tu mrazive, no suche, a preto i -10 date hravo bez rukavic ak nemate potrebu fotit.

Hostel bol ale celkom slusny podivin.  Napriek tomu, ze na www.hostelworld .com mal takmer 90% hodnotenie a cez 10 rocnu existenciu, spamataval som z neho snad 2-3 dni.  Mal som i vybaveny a potvrdeny couchsurf, no kedze som tu prisiel ako slepe kura v zime, vedel som, ze budem mat privela prace s organizaciou vlastnych veci a nebudem moct na couchsurfe predviest idealnu formu ‘SVK reprezent-u’.  Okrem ineho citil som sa tiez trochu nachciply, a preto preferoval sukromie v dorme.

Mesto o rozlohe 4.7 tisic km2, v ktorom zije polovica celeho Mongolska ( 1.3 z 2.7 miliona ludi) je najvacsim v celej krajine a predstavuje kulturne, ekonomicke, priemyselne a politicke srdce krajiny a centrum jej celej cestnej siete.

Polorozpadnute auta i najmodernejsie jeepy udrziavaju silnu premavku po jeho hlavnych, no stale na k@ky rozbitych asfaltovych prudoch.  Oficialne zlte taxiky i vsetky ine auta, ktore chcu byt v ten moment taxikmi vas ako turistu oberaju dvojnasobkom aj ked je tu fixne stanovena cena kilometra.  Centrum mesta ako Sukhbaatar namestie, Peace Avenue, State Department Store a jeho okolie su ako-tak udrziavane pre turizmus a poskytuju vyssi pocit bezpecia (i v noci), no vsetko o par ulic paralelne kazdym smerom dalej je uz cisty bordel.  V mojom ponimani cele mesto je slusny mess, no ma to tu definitivne svoj vlastny vibe.  Isto tu ale najdete super vyber jedla v dobrych restauraciach od vymyslu sveta, bariky, kopu hotelov, bank s funkcnymi bankomatmi a mnoho internet kaviarni.

V zimnom rocnom obdobi je v UB ludi skoro 2x viac ako v case leta, ked pastieri pasu svoje stada roztrusene po stepiach celeho Mongolska.  Teraz preckavaju minusy a balancuju ich/sa nejednou vodkou.  Aj ked su Mongolci priatelski, isto vam svojim usmevom oci nevybiju.  Biti tazkymi zivotnymi udelmi a chudobou, do toho zimou a velkou umrtnostou dobytka im ani vam na pozitivnej energii nijako nedodava.

Ulice v celej krajine az na centrum UB nazvy nemaju, a preto ak poviete kam chcete ist, ani taxikar to najskor netusi.  Pocnut nimi tu vlastne nevie kompletnu odpoved na otazku takmer nikto.  Druhy den som stravil navstevou jedineho turistickeho informacneho strediska v meste, 7 leteckych spolocnosti a kazachstanskej ambasady, aby som sa dozvedel moje potencialne varianty postupu cesty.  Napriek celemu dnu takejto ‘administrativy’ mi stale nebolo vsetko jasne kvoli tomu, ze tu ozaj ziadne miesto (ba ani informacne centrum a zabehnute backpacker hosteli) nema dostatocnu paru o tom, ako veci v krajine funguju.   Vacsina turistov tu totiz prichadza v lete, kedy sa ponuka vela organizovanych tur alebo Mongolskom len prechadzaju na ceste z Ciny do Ruska ci naopak.  Moj pripad bol uplne iny, a preto sa musim priznat, ze boj to bol nelahky nielen fyzicky.

***

Som ale (konecne) v Mongolsku!  V krajine s opustenymi pustami a stepami, zasnezenymi horami, priesmykmi, rybolovnymi riekami a  jazerami, ktore su stale turizmom neposkvrnene. Clovek do Mongolska cestuje hlavne z dvoch dovodov, ktorymi su outdoor dobrodruzne aktivity v prirode a spoznanie nomadskej kultury a tradicii prostrednictvom ludi, ktori su so svojou zemou v denno-dennej symbioze.

Na tuto chvilu a krajinu som si brusil zuby uz pridlho, snad i 10 rokov.  Je zima a mrzne, no mohlo by to byt aj horsie 🙂    Myslim si, ze prechod jednou z najchudobnejsich (typicka vyplata je nieco drobne cez $100 mesacne), najmenej cestovanych a vdaka infrastrukture nelahko cestovatelnych azijskych destinacii spokojne zvladnem s vlastnou prinesenou vybavou a hrbou trpezlivosti, ktora ma vystavi riadnej zivotnej skuske, no bude zaroven jej  hlavnym klucom k uspechu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *