Bohemske mestecko obdarovane Dedicstvom UNESCA je povazovane za kulturne hlavne mesto statu Chile, lezi na Tichom oceane a zivi nieco menej ako 300 tisic obyvatelov.
Valpo, ktore nam tiez odporucil Stanley a Laci ma isto nieco neobvykleho, zvlastne specifickeho do seba. Nie je povabne, kazdopadne je z toho co sme tu zatial videli jedinecne. I ked je mladsie ako Bardejov, kulturou a historiou vonia ovzdusie. (Skutocna vona mesta sa moc vonou nazvat neda, heh).
Uzke hlavne ulice centra su nabite ludmi, premavkou (s retro trolejbusmi), obchodmi, restauraciami, opadanymi omietkami,…; klukate bocne cesticky s aromou nevysypanych kosov a amoniaku okupuju tulave psy snad vsetkych ras.
Vsetko, ci uz plech, tehla, mur, je na kazdych par metroch zgrafitovane – niektore vzorky, ktore sme uz pred par dnami hodili na blog, by si zasluzili i prestiznejsiu formu reklamy ako u nas.
Mesto obmyva Tichy ocean, a preto oddavna zije aj z lodneho a rybarskeho priemyslu. Druha cast mesta, ta obytna, sa nachadza v kopcoch, ktore nielen zdanlivo pripominaju brazilske favely. S centrom je prepojena starymi (1883-1916), casom obitymi vytahmi a poriadne strmymi, spinavymi (a menej bezpecnymi) ulickami ci schodistami.
V jednom takomto domceku na kopci byval tiez Nobelovou cenou za literature pocteny cilsky poet Pablo Neruda. Dom nosi meno La Sebastiana a dnes je muzeom v plnej zbroji. Jeho interier a kolekcia nazhromazdenych predmetov poukazuje na humorom obdarovany charakter basnika a jeho velku zalubu v lodiach.
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!