Pri jazere Titicaca, posvatnom mieste zrodu civilizacie Inkov, sme stravili takmer 4 dni. Jeden prestupovy den a prechadzkova noc boli v 54 -tisicovom mestecku Copacabana, zvysok priamo na jeho najznamejsom a kvoli silnemu marketingu najnavstevovanejsom ostrove – Isla del Sol (Ostrov Slnka). Tu sa podla legendy narodilo samotne slnko, ich boh Viracocha i prvi Inkovia Manco Capac a jeho sestra-zena Mama Ocllo.
Bol som prekvapeny velkostou jazera (8400 km2), no nie jeho farbou. Pohlad na sytomodru, perletou slnecnych lucov ligotavu hladinu potesi i na stysiedmy raz aj tu kvalitne zdeprimovanu dusu. Sat obrazu obohateny zltkastymi travencami, kamennymi murmi, cestami bez asfaltu, zasnezenymi vrcholkami Cordillery Real, somarikmi a lamami, plachetnicami a lodami krizujucimi jazero vsetkymi smermi nas naplnal uplnym pokojom.
Prejst sa ale co len trochu za jedlom ci vyhladom do kopca v 4000 metroch si vyzaduje lapanie po dychu, niekedy u niekoho aj kratku prestavku na odpocinok. Pocasie nam super prialo, a preto namiesto iba-oddychovania sme boli pocas 6 hodin okruzneho treku celym ostrovom obklopeni krasnymi sceneriami, par starovekymi zrucaninami a ludmi v tradicnych krojoch. Transport po ostrove je len peskom. Auta, ba ani cesty pre takuto formu transportu tu vdaka Bohu neexistuju. Teplotne rozdiely ‘den vs. noc’ su s lahkostou 20-25’C, cize poobednajsie shortky sa v noci menia za CG-cka, ciapku a spacacik.
Sukromnou lodkou sme navstivili aj Ostrov Mesiaca (Isla de la Luna), vzdialeny 40-50min od Ostrova Slnka. Privitalo nas praziace slnko a povinnost zaplatenia vstupenky za zazitok pozastavenia sa z tolkeho kludu, ticha a neporusenej prirody.
Navsteva ‘Luny’ dnes isto patri do kategorie ‘Dobrodruzstva pokoja’, co bolo v minulosti jej stopercentnym opakom. Spisy tvrdia, ze v case Inkov tu (uz 8 rokov mlade) vybrane dievcence boli na kamennych oltaroch obetovane pre pokoj boha Slnka a Mesiaca.
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!