Cuzco & Machu Picchu Trip (MP: 1450 – 1540 AD)

Po 25 dnoch v Bolivii, 3 hodinach v minibuse z Copacabany a hladkom hranicnom prechode sme sa ocitli v Peru, meste Puno.

Pre niekoho ‘start point’ pre spoznanie Titicacy (zo strany Peru), pre nas len zastavka na ranajocky okorenene ‘Anglicko : Nemecko’ futbalikom.  Po poludni nasledovalo dalsich autobusnych 11 hodin a po ‘ani-sme-sa-nenazdali’ ceste sa po polnoci ocitame v cieli – Cuzcu.  O jednej rano sme k spokojnosti ubytovani v 450 rocnej uzasnej budove, momentalne hosteli drziacom meno Loki.  Po sprche si v trojke (Branko, Mark a ja; Mito sa z Titicacy vratil spat do La Pazu kvoli trekkingu v horach) davame jedno radostne pre otap a lepsi spanok.

Tym, ze Mark ma fixny datum odletu z Limy (8.7.), neostava mi nic ine, len program na kazdom mieste okresavat na priority.

Cuzco, hlavne mesto civilizacie Inkov s monumentalnou architekturou a uzasnymi prikladmi imperialneho stylu stavbarciny, je najstarsie kontinualne obyvane mesto Juznej Ameriky a bezpochyby archeologicky kapital celeho kontinentu. Okrem toho tiez patri k non-stop turistami dominovanym mestam sveta.  V centre Plaza de Armas clovek citi na vlastnej kozi, ze je chodiacim bankomatom, no mimo neho, napr. na miestnych marketoch, je to ine, a i ked mate skor dojem, ze hrate hlavnu rolu v podivnom zahranicnom filme, nikto od vas nic nechce, len otaca hlavou a nechape co tu prave vy robite.  Mna si Cuzco dostalo hned na prvy pohlad.  K stastiu mi chybal len pocit dostatku viac casu, aby som si ho vedel vychutnat. Ako tu teraz pisem tento clanok, citam zaroven knihu (=turistickeho sprievodcu) a objavujem vetu, ktora ma mierne upokojuje 🙂 “However long you plan to spend here (Cuzco), it won’t be enough” = “Nech uz tu (v Cuzcu) planujete ostat akokolvek dlho, nebude vam to stacit”.

Po jednom programom vyplnenom dni (oddych, sightseeing, pranie, pozeranie futbalu – Slovensko liglo s Holandskom, update blogu, …) odchadzame na dalsi den na dvojdnovu turu navstivit (snad top highlight Juznej Ameriky, pre niektorych (zvacsa americkych) turistov skoro jedine miesto kontaktu s tymto kontinentom) – Machu Picchu.

Prvy den tury sme boli ‘po tom vsetkom oddychu’ a busy noci v barikoch mesta ‘chrobacni’.  Napriek tomu dost bravurne absolvovali preslavenu Sacred Valley v okoli mestecka Pisac a zrucaniny Ollantaytamba.  Obidve tieto miestecka su zname archeologicke pevnosti Inkov a podobne ako MP sedia v spektakularnych prirodnych lokalitach, na ktore je nelahko zabudnut.

MP den nam zacal o 3:38 hodine rano a uz od 4:07 sme sliapali, s na-hosteli-zabudnutymi baterkami intenzivnou vkuse-na-hor stupackou, schodmi aj 40cm vysky k branam imperia Inkov. Hodka plus vkuse, filter potu na cele a ranny wake up ako sa patri. Na kopec Wanay Picchu, z ktoreho je ok vyhlad na celu osadu (zelena hora tyciaca sa za mestskymi branami = vsetci ju poznate z najklasickejsich fotiek MP) sa denne dostane len 2×200 ludi. Prave preto ten ranny hektizmus, aby sme sa do prvej stvorstovky dostali.  (Pre zaujimavost v sezone, maj-september, MP denne navstivi az 2500 ludi).

Povodny plan vidiet vychod slnka z Wanay Picchu sme kvoli hustej hmle zamietli a po ‘vyhrani’ vstupenky sme si vyziadali povolenie na vystup o 10hod rano.  I ked 40 min. stupacka bola lahsia ako to zdola vyzeralo, zostup komentoval Mark za viac ‘hairy’, s cim musim suhlasit.  Uzke zjazdene mokre schody na sirku kopacky boli miestami nebezpecne smyklave.

Ranna hmla, ktora davala mysteriozno celemu opustenemu kamennemu mestecku sa pomaly dvihala do mracien, ktore zodpovedne zotrvali vo vyskach cely den a chranili nas pred urputnymi lucmi. Tie sa cez ne sem-tam predrali a takmer donutili vytahovat 30-45 faktorove kremy.  Na druhu stranu bezpecne posobiaci biely opar vo vzduchu by som velmi rad vymenil za modru oblohu, ktora by dozaista vyrazila i nahradne baterky mojho Lumixu.

Z MP sme odisli nieco po tretej poobede.  Setrili sily na 3 hodinovu 110km cestu spat do Cuzca a tak dolu z kopca brali 7 dolarovy turisticky autobus.  Kusa slabingeri, uznavam...  Boli sme ale happy, hlavny plan dna vysiel a dlhodoby ciel z noteska odskrtnuty.  Kolekcia fotografii ‘do ramceka’ doplnena o zopar reprezentacnych kuskov. Nasledovalo pivecko, spagety a hodinovy slofik pred cestou.

Americky historik Hiram Bingham v r. 1911 ‘objavil’ tento dnes najrozpoznanejsi archeologicky exemplar kontinentu s pomocou domacich, ktori jedini vedeli o v dzungli po starocia skrytom a zabudnutom tajomnom meste MP.  My sme navstevu MP absolvovali dvojdnovym vyletom.  Urcite bol menej scenicky ako znamy stvordnovy trek ‘Inca Trail’, ci alternativne vylety konciace v byvalom hniezde Inkov.  V pripade MP bol nasou prioritou ciel definovany potrebou setrit cas.  Pre vasu predstavu naklady pokryvajuce cestu a navstevau MP (1-2 dni) sa pohybuju okolo 120-170 USD a Inca Trail zacina v americkej 420tke.

Napriek cene, ktora vam moze prist akakolvek, patri navsteva tohto stavbarskeho veldiela k nezabudnutelnym zazitkom a ceresnicke na torte pri putach nielen po Peru, ale celou Juznou Amerikou.