Zo snehu na plaze…
Ako Mito pred par dnami v blogu napisal, Huaraz bol opat rozluckovy. Branko siel s Mitom do pobrezneho mesta Trujillo, cakala ich nocna 11 hodinovka. Tym dnom som sa ja vlastne s Brankom rozlucil po 2 mesiacoch prvy krat. Mitov ciel bol kupit surf a konecne zmocit wetsuit. Pre Branka to bola len medzizastavka. Den v Trujillu, Chan Chan historicka archeologicka pamiatka a pikoval do Ekvadoru (1x sam, no uz z praxe znaly s vychytavkami ako to v backpackingu chodi), aby si v Quite vybavil nejaky (ak to je vlastne mozne) lacny last-minute trip na Galapagy, ktore ja s Mitom navstivit neplanujem. (Jeden tyzden stoji cosi od $1000 a pri tak dlhej ceste aku mame my, je to nemala polozka).
Mimi a ja sme sli spat do Limy, odkial si Mimi vybavila let do Iquitosu – amazonskeho mesta, aby zazila pocas jej vyletu aj caro dzungle. Tuto variantu som s Mitom nebral tiez, pretoze sme uz nieco podobne zazili v bolivijskej casti Amazonu a odniesli si nanajvys skvely zazitok, ktory by sa neoplatilo pokazit. Letela teda sama.
V Lime som zotrval trochu viac ako povodne predpokladal. 28-29.7. je v Peru statny sviatok Nezavislosti, ktory mi skomplikoval plan odchodu (komplet vybukovane a az 50% drahsie busy, ubytovne…) Naviac mojou dalsou zastavkou bola Mancora vzdialena 18 hodin autobusom na severe Peru. Mancora je rybarska dedinka, no zaroven aj top plazova destinacia celej krajiny, kde vacsina ludi tuzi byt a v case sviatkov i smeruje. V Lime je v tom case 10-15’C, zatial co v Mancore cez 25 a slnecnoooo!
10-tisicove miestecko s rybarskymi lodkami a najlepsimi pieskovymi plazami v Peru, s najviac slnkom (po cely rok) laka tak domacich ako zahranicnych turistov za dovolenkou, nicnerobenim, oddychom ci vodnymi sportmi. Vlny na severe celeho Peru su momentalne povazovane za najlepsie a najdlhsie na svete pre surfing.
Takze je tu cas na kvas, oddych, chytanie bronzu (i ked som sezonu slnka odstartoval s faktorom 50 :)), knihu, spanielcinu, najlepsie peruanske pivecko – Cuzquenu, seafood, pool, fusbol, ping-pong a cakam na Mita, s ktorym 5-6.8. palime do Ekvadoru za Brankom a taktiez stretnut kamaratku Lucku, ktora do Quita prilieta 5.8. a pripaja sa k nam na zhruba 4-6 tyzdnov, aby sme spolocne scestovali Kolumbiu a Venezuelu. Brankovi to tu v South Amerike uz pomaly odbija, kedze 12.8. sa vracia z Ria (Brazil) domov, aby este stihol par studenych Sarisov so Stewom na bardejovskom koupaku a nevymeskal najlepsi jarmok na Slovensku.
V Lime som inac odstartoval a tu v Mancore pokracujem v momentalne pre mna najviac challenging aktivite a to prihlaseni a uploadovani vybranych fotiek z triper.sk do foto sutaze organizovanej cez web www.printshop.sk/tomassko. Nasim planom (ci skor tuzbou) uz od zaciatku cesty cesty bolo pokryt naklady na fotoaparaty nasimi fotografiami, tak dufam, ze nejaku tu sutaz triper.sk fotky rozbiju. 500eurova vyhra ponukana od www.printshop.sk by nebol vobec spatny start 🙂
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!