Povedal som si, ze musim zacat co najskor s pisanim, aby sa mi nestalo to co naposledy. Cely tyzden v Uruguayi brutalne rychlo zletel. Myslel som, ze dobeh veci nebude snad az tak tazky, no opak bol pravdou… Dopisat zazitky zo 4-5 miest aj ked ste na kazdom mieste (ci meste) len zo 2 dni, tak prejst vsetky tie fotky, vyfiltrovat to co stoji zato, preformatovat a konecne hodit na blog si vyzaduje HODNE pripravy a casu.
Ked ste uz vy konecne ready a spoliehate sa, ze za 3 hodky max musi byt vsetko publikovane, sklame napr. internet kafe hardwarom alebo softwarom a za cely ten cas mate urobenu necelu polovicu.
Presne tak tomu bolo i v 13 mil velkomeste Buenos Aires, kde pat dni zbehlo bez internetu a poobede siesteho dna sme uz boli nastahovani na 20hodin do autobusu, ktory nas bral na juh do Puerto Madryn (Peninsula Valdez). Kedze na blogu nebolo nic nove uz cez 10 dni a my sme uz pomaly na ceste do Patagonie (kde netu bude asi este menej), rano v den odchodu som si rezervoval pre blog a disciplinovane si privstal s cielom dobehnut komplet cely Uruguay, teda vsetko az do Buenos Aires.
3 hodiny naficany v i-kafe s neficiacim kompom a tolkymi vecami na odskrtnutie mi ukrojilo z nalady, no nic sa nedalo robit len zaplatit, odist dobalit a mastit na stanicu Retiro, odkial bol nas planovany odchod.
Teraz sedim v hosteli v najjuznejsie polozenom meste sveta, Ushuaia (Tierra del Fuego, Patagonia, Arg.), som brut rad, ze mame net A OPAT som si povedal, ze musim zacat co najskor s pisanim, aby sa mi nestalo to co naposledy v Buenos Aires ;o). Sme celkovo 50 hodin cesty dokopy troma busmi z BA a zaroven 11 dni pozadu s blogom, heh…
Mito uz naplanoval treky po Ohnovej zemi a ja bohuzial nenasiel lod na Antarktidu. Skusim pisat a dobehnut co len pojde pocas stanovaciek. Hasta luego.
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!