Aktau

Vlak do Aktau bol tretim v poradi, ktore som v Kazachstane v priebehu 5 dni bral, zaroven tym najdlshim a nastastie aj poslednym.  Posadka bola snad najlepsia, aku som si mohol vybrat, a to stvorclenna partia robotnikov, z ktorych mali dvaja zhruba 45 a dalsi 31 rokov.  Starsi rozpravali rusky, boli velmi priatelksi, pohostinni, bez pretvarky, proste muzi na mieste.  Chystali sa na mesacnu fusku do Aktau, stavat dom o rozlohe 3x400m2 najskor nejakemu ropnemu zbohatlikovi.  Na cestu ich zeny nabalili jedlom, vodky si zakupili asi sami.  Tak sme ich potajme davali, pretoze alkohol je ofiko vo vlaku zakazany.  Policia nic nevidela, no ich zastavka a prehliadka nasich dokumentov nemohla chybat.  Papiere s mojou rustinou zabrali, no jeden starsi z robotnikov musel podplacat, aby vsetko ‘bezproblemovo’ dopadlo – uplna normalka tu v tejto krajine.

Ako vo vsetkych predchadzajucich vlakoch, i tento spestruju predavaci – tricka a ine odevy, elektronika, pera, noviny a casopisy, futbalky, hodinky, hracky, cd/dvd, ryby a pitivo nas obchadzaju niekolko krat za kazdu pol hodinu.

Cesta ale bola dlha, to sa neda popriet.  Po 22 hodinach som citil, ze si uz moje telo pyta byt na mieste.  Cakalo nas este ale dalsich 6, tych fyzicky najtazsich.  2 z nich som si skraslil citanim veci uz o dalsom regione na zozname (Azerbajdzan/Gruzinsko/Armensko) pokial mi nedosla baterka netbooku.

S chlapmi som sap red 11ou vecer rozlucil a popriali si vsetko dobre.  (Par fotos, ktore z nich mam poslem dcere jedneho z nich, ktora mu snad na seba dala spravny email).

***

166 tisicove mesto leziace medzi pustou a Kaspickym morom stovky kilometrov od cokoholvek jemu podobnemu je jednym z najzvlastnejsie situovanych miest v celom byvalom Sovietskom zvaze (=tak som sa o Aktau docital).  Mne bolo presne toto hlavne mesto regionu Mangistau domovom na 4 dni a pravdu povediac som sa nemohol dockat odtial odist.

Aj ked je tento region znamy nekonecnymi pustami a dramatickymi kanonmi, starovekymi nekropolami a podzemnymi mesitami, z nejakeho dovodu sa este takmer ani nezacal archeologicky objavovat.  Dovod, preco som ho nepreskumal ja bol jasny.  Mangistau, ktory sa taha az 400km na vychod na uzbecke hranice je cista pust, teda pomaly bez obyvatelstva, a preto takmer i bez potreby mat akukolvek formu miestnej (hromadnej) dopravy.  Existuje tu par agentur organizujucich nejake vylety (v lete), no v case mojho pobytu tu nie su ziadni turisti a moju sucasnu mimosezonnost potvrdzuje i taky vietor s pieskom, ze mimo mesta v pusti si to nechcem nijako predstavit.  Vietor ide bohuzial ale od mora a nie z puste, co je hlavnym dovodom, preco som v tomto meste 4x dlhsie ako mi je treba.  Nad Kaspickym morom uz par dni vyvadza silena burka.

Prvu noc v Aktau som byval na Couchsurfe u Berika, Kazach-Americana.  Bol som po dlhych dnoch stravenych vo vlakoch unaveny, no kedze bol moj prichod piatocny, sli sme von na par.  Magash -miestne pivecko – ohromne chutilo.  Ked baterky totalne dobilo nasledoval dobry, i ked asi len 4 hodinovy spanok.  Bio budik mi neda spat dlhsie ako do 7:18 am… neviem co s tym robit J

Prvu vec, ktoru robim rano dalsieho dna je navsteva agentury, ktora ma jedina oficialne na starosti predaj listkov na lod.  Dozvedam sa skvelu spravu, ze ferry opusta Aktau akurat dnes!  Je to trochu i sok, pretoze sme povodne mali na plane pozriet okolie mesta, no sprave o lodi sa nanajvys tesim.  Cim skor budem v Azerbajdzane, tym mam viac casu si celeho regionu uzit.  Jidelko do zaludka, shopping vybavy na palubu a cestu, prechadzka popri Kaspickom mori, mensi rest pri holandskej lige a Magashi v bare z predchadzajucej noci vyplnil poobednajsie hodiny veternej nedele.  O 9ej vecer som uz ako hodinky v pristave, kde bohuzial zistujem, ze lod, ktorou mam cestovat este ani z Azerbajdzanu nedorazila, a preto sa dnes plavit isto nebudeme. Do mesta sa vraciam s tym, ze im mam zavolat zajtra o 7ej rano.  Mile prekvapko to urcite nebolo, kedze  som bol vsetkymi sposobmi happy a ready na odchod.  Naviac u Berika uz nemozem spat, pretoze mu tam prisla majitelka baraku.  Hladame ubytko a testujeme 2/2 hotelov v meste.  Na vyber nemam, beriem najlacnejsiu variatnu, ktora predstavuje nelahkych 36e zanoc.  Brdo, to su skrty rozpoctu, no nemozem si nejako lamat hlavu, kedze inej cesty nieto.

Dalsi den volam ludi v pristave od 7ej rana do vecera 9.30 v priemere kazde 2-3 hodky.  Jedinu odpoved, ktoru zakazdym dostavam je, ze lod stale kvoli burke nedorazila.  Berik navrhjue ist po veceri do klubu a tak pondelnajsi vecer sedime v bare sledujuc Rooneyho porcujuceho hat trick chudakom z londynskeho Westhamu.  Pocet piv gradoval, hudba sa zlepsovala, dievcata pekneli a my uz aj tancovali.  Na hotel som dorazil hodinu pred vidnom.  Nasledoval dalsi den, velmi podobny predchadzajucemu, kedy od 8ej rana zvonim pristav a dostavam o lodi stale tu istu odpoved.  V priebehu dna uz ale ratujem a pripravujem Plan B.  Rezervujem si letenku na dalsi den a za predpokladu ze do zajtrajsieho obeda sa nic ohladom lode nezmeni, Kaspicke more budem musiet preletiet.  Let ma absolutne netesi.  Storno listku lode a kupa letenky na poslednu chvilu mi nielenze zdvojnasobia naklady, ale ma hlavne oberu o zazitok z cestovania po Kaspiku lodou.

Na stvrty den rano sa zobudzam vyspaty a cersty.  Pozeram z okna Aktau Hotela.  Pocko je takmer ligove.  Na Aktau az pridobre.  Zvonim pristav cosi po 8ej.  Chlapik zatial nevie, no vravi, ze o hodku sa mam opat ozvat.  Davam mu 2.  Sprava o 10ej je pozitivna!  Lod dnes odchadza!  Rozumiem, ze o 12ej.  Letim nakupit jedlo na cestu, kedze to z nedele som uz takmer vsetko skonzumoval.

Lucim sa s hotelom, kde som si uz mimo ineho vybavil u managera aj zlavu za noc (na 25e) a s bijucim srdcom stopujem auto, ktore ma odvezie do pristavu.