Armenia Day 2 – Around Dilijan & Sevan

Do prveho armenskeho rana sa zobudzam pred 8ou hodinou rannou, nahadzujem do bagla par zo vcera vybalenych veci, vyskakujem pod sedive mraky z okna domu otvorit si dvere, ktore som si sam asi nejakym omylom vcera unaveny (zvonku?) vymkol.  Dohodnute ranajocky cakaju na stole, kafco sa podava horuce.  Taxikar, rodinny pribuzny, prichadza tiez na cas a pomaha mi objavovat 15 tisicovy Dilijan, no predovsetkym jeho uzasne okolie – chramy Haghartsin a Goshavank, oba z dvanasteho storocia (ku nim bohuzial nic miestneho neide, tak neostava nic ine, len brat opat drahsiu formu transportu – taxik).  Kedze som ale domacim v Nina B&B ukazal ako funguje Google translator a ponukol im par online tipov na vylepsenie ich web stranky, dostal som taxi za uplne prijatelnu cenu.  Sofer bol okrem toho maxi king, venoval sa mi a vysvetloval vsetko, comu len moja rustina stacila.

Po zhruba 3 hodinovom vylete som sa uz uberal marshrutkou smerom do Yerevanu, no vystupil hned po polhodinke pri najvacsom armenskom jazere Sevan (940 km2) leziacom v 1900 metrovej nadmorskej vyske, nad ktorym stoji dalsi krasny klastor nesuci meno Sevanavank.  Ten som obklucil z kazdej strany, odohnal mraky, vyfotil Lilo, turistov a spokojne i ked s prazdnym zaludkom, tazkym batohom a plnych mechurom to bral z kopca dolu do mesta.

Po absolvovani prehliadky tretieho armenskeho klastora v tento den, som si po kratkej taxi jazde doprial v dazdi na stojaka kebab a vyckal si dalsiu marshrutku do Yerevanu.  Pocko sa z hodiny na hodinu vylepsovalo a mna zatial co som peskom hladal svoj v centre sa nachadzajuci hostel uz oblieval Yerevan potom.  Poobedie bolo o sprche, oddychu a vecer o 8mich radostnych lokalnych piveckach s novou 2-oj clennou kamaratskou partiou francuzskych cestovatelov z dormu mojho maxi super hostela.