Asuncion

Po Ciudad del Este bolo nasou dalsou zastavkou hlavne mesto Paraguaya – Asuncion.  5 hodinova cesta v na Paraguay ozaj kvalitnom buse zbehla citanim, oddychom a srkanim sladkeho horuceho ‘cocido’ – miestna horuca verzia mate.  Sme vo dvojke, len Branko a ja.  Elaine sa vracia spat do Sao Paula vybavovat ukradnute doklady.

Do Asuncionu sa vezieme plni ocakavania novych zazitkov.  Vsetko zacina uz po prichode, Couchsurfingom (CS), uplnou novinkou pre Branka.  Od odchodu z Buenos Aires (co je uz vyse dvoch mesiacov…!) sme CS s Mitom nevyuzivali.  V Patagonii totiz to malo co je k dispozicii je nutne bookovat aj mesiace dopredu.

Na hlavnu stanicu sme pricestovali az za tmy a rozhodli sa vziat taxi na univerzitu, kde mal nas CS-er Victor akurat prednasku z cias diktatorstva v Paraguayi.  Hned po nej sme si u neho doma zlozili bagle a automaticky vylozili domacu Brankovho tatka.  Dorazila aj Victorova spolubyvajuca Victoria, ktorej viac zachutila Becherovka a tak po nejakych 3+ hodinach zabavy a pokecu a dokladnom zauceni a precvicenia domacich pouzit slovne spojenie ‘na zdravie’, sme vysli spolocne spoznavat nocny Asuncion a bravurne ‘sa’ reprezentovali az do 5ej hodiny rannej.

Dalsi den sme za 2 hodky urobili vsetok v Asuncione mozny sightseeing a potesili sa lokalnou kuchynou v miestnej popularnej restauracii Lido (odporucame s dvoma hviezdickami), kde ale kvoli prehyrenej noci jedli oci viac ako vladal zaludok.  Viktoria, ktora sa k nam pridala nieco po obede mi pomohla s kupou netbooku.  Tie su prave tu v Paraguayi najlacnejsie z celej Juznej Ameriky.  Kupa bola skor spontannym pocinom.  S Mitom sme separovani na par tyzdnov, materialu na blog sa obom huste hromadi a v podmienkach, akych sme a pocas Bolivie budeme, ho nebude ako vcas spracovat.

Po kludnej noci, kedy sme popijali terere (ladova verzia mate) a cervene vinko, sme si dalsi den pozicali auto a s Victoriou & Victorom vystartovali na celodenny vylet do Narodneho Parku Ybycui.  Cielom tury nebol moc ani trekking, ale skor vidiet ako taky NP v Paraguayi vyzera, omrknut trochu okolie hlavneho mesta a uspokojit tuzbu z neho samotneho na chvilu vypadnut.

V parku, isto nielen kvoli polooblacnu, nebolo nikoho okrem jeho spravcu.  Urobili sme si parhodinovu prechadzku okolo vodopadov.  Vytesil som sa z nejakych flora/fauna foteciek, cista pohodicka…No ‘nothing to write home about’ 🙂

Pocas nasho roadtripu nas bezpriciny zastavili policajti a vyrubali pokutu za totalny nezmysel.  V praxi som videl to, co skor o krajine precital – fakt, ze Paraguay je jedna z najviac skorumpovanych krajin na svete.  Kontrasty vsetkych foriem su taktiez bezne na kazdom kroku.  Priklad bohatstva a chudoby obzvlast.  Oslami tahane rikse, okolo nich svisti Mercedes Benz je v Asuncione normalny zjav.  Az na par relativne dobre udrziavanych namesticok a kulturne vyzerajucich vladnych a statnych budov je mesto rozbite na kaky.  Hned cez cestu od sidla vlady – Palacio de Gobierno (asi najkrajsia budova mesta) – pohlady prekvapuju osarpane omietky chatrajucich budov a v uplnom centre za kvazi promenadou lezi najvacsia chudoba mesta.  Male kamenne a plechove pribytky na rieke Rio Paraguay su ludskym chlievom a zaroven nebezpecnym smetiskom s ‘dengue fever’ nadopovanymi komarikmi.  Tato cast mesta sa taktiez nazyva ‘Zona Roja’ – co v presnom preklade znamena:  davajte si bacha na batohy a vsetko co vyzera aspon trochu cenne a radsej tu neplanujte romanticku prechadzku so slecnou pred zotmenim.

Niekedy jedno za najbohatsich miest Juznej Ameriky dnes vyzera ako po vojne.  Resp. akoby sa tu nic dlhe roky neopravovalo, nedialo…  Neudrziavane kolonialne budovy, ulice, chodniky centra tohto akoze 1.2 milionoveho mesta su olemovane hlavne obchodikmi s elektronikou, textilom a vysmiatymi vekslakmi.  Namestia, ktore cez den skrasluju handykraft umelci a trhoviska so spokojnymi ludmi predavajucimi aj veci, ktore bezny Europan hadze na pojd alebo do kosa, su v neskorych (ci priskorych) hodinach dna ludoprazdne – snad az na aj obojpohlavne individua ‘na predaj’.

Aj ked boli Paraguaycania krivdou historie neraz kruto zbiti, su to velmi mili a priatelski ludia.  Na vidinu bielych turistov vsak ale velmi zvyknuti nie su.  Z mojej brady mali nielen mali dost.  Backpackerov ako je Branko a ja je tu vraj menej ako paraguayskych pum 🙂  (Pozn.: Minuly rok navstivilo Paraguay nieco menej ako pol miliona turistov, z toho cca 49% Argentincanov a okolo 30% Brazilcanov.  Zvysok opat zvacsa turisti z Juznej Ameriky a tak my, gringovia.)  Az na par hlavnych uzlov je krajina absolutne nepripravena beznym poziadavkam ci ocakavaniam turistov.  Cestovanie je mozne, no nelahke.  Spanielcina (aspon jej zaklady) je nevyhnutna, aby si clovek aspon ako-tak mohol tipnut ako tu veci funguju.

Na 4. den v Asuncione sa s Brankom poberame za novym dobrodruzstvom na sever.  Srdcia mame naplnene radostou z novo-vzniknuteho CS priatelstva, ktore sa postaralo o to, ze nas cely pobyt v Asuncione bol nezabudnutelny a uplne fantasticky.