Príspevok Nicaragua – Volcanoboarding Panny zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Cartagena & Playa Blanca/Rosario Pic Splash zobrazený najskôr Triper.sk.

Dalsie dva dni boli turisticky hekticke. Prvy den sme stravili skoro 7 hodin pri Iguazu vodopadoch na argentinskej strane. Clovek hika alebo je s mierne chorobne vyzerajucim usmevom bez slov. Audio je doplnene hlukom 275 vodopadov padajucich 80 metrov do Rio Iguazu. Fotime ako hluchi. Kazdych par metrov vpred i vzad ponuka nieco nove, minimalne viac vody. Slnko prazi, modra obloha s bonus bielymi oblacikmi, miestami double-deckerove duhy robia nase fotografie snad az prilis komercnymi. -Joke- . K vodopadom sa viete priblizit naozaj blizko. Voda prska a lieta vzduchom co vacsinu makkysov ‘nuti’ si obliect prsiplaste…

Brazilsku stranu sme urobili do obeda na druhy den za necele 3 hodiny. Ta na rozdiel od Argentiny ponuka skor panoramaticky vyhlad zhora, aj na vodopady, ktore z Argentiny nie je vidiet. Tiez uzas, no tym, ze ste od nich dost vzdialeni, je zazitok trochu menej adrenalinovy. Snad az na posledny viewpoint (vyhlad na mostiku na vode plus extra z veze), kde ste pri Garganta del Diablo – Hrdlo diabla. Tam padne sanka aspon 91% ludi a zmoknu fotaky i tie zabalene v tricku.

Nas den brazilskou stranouvodopadov zdaleka neskoncil a 2 hodiny po obede sme uz palili cez brazilsko-paraguaysky hranicny prechod do slnkom tyraneho zapraseneho pohranicneho duty free mesta – Ciudad del Este. Z jeho cez den super chaotickych ulic centra sme z casovych dovodov brali hned po zmene penazi taxik a hnali to pozriet i paraguaysku stranu ‘vodopadov’. Do r. 1975 na mieste, kde lezali/padali vodopady Sete Quedas, dnes stoji druha najvacsia vodna elektraren na svete – Itaipu. Tento $25 miliardovy projekt a jeho generatory dnes zasobuju 80% paraguayskeho dopytu po elektrine a 25% celej Brazilie. Na druhu stranu negativny environmentalny dopad spojeny so stavbou Itaipu bol nemaly. Napr. ‘len’ po Sete Quedas vodopadoch, ktore boli impresivnejsie ako cele Iguazu dokopy, dnes uz nie je ani slychu.

Medzi par zaujimavosti moze patrit fakt, ze pri pracovnom tempe akom sa makalo pri vystavbe Itaipu, vymiesili kazdych 55 minut taku kopu betonu, ktora by stacila na postavenie 20 poschodovej budovy. V case najvacsej pracovnej spicky prichadzali do Itaipu kazdych 15 minut vetriesky s 30t cementu, 24 hodin denne po dobu 4 rokov a v jedalnach sa konzumovalo mesacne 1.4 miliona porcii jedal. Zucastnili sme sa 1 hodinovej tury , kde sme viac videli ako v spanielcine rozumeli. Urcite ale nase usilie dopracovat sa k tejto navsteve stalo za to a odniesli sme si z nej dalsi zaujimavy zazitok.

Vecer a noc sme stravili v tmavom polomrtvom Ciudad del Este. Hodili nieco menej dobre vyzerajuce do zaludka a tak nasli putiku, kde sa hral skvely nohejbal a miestni postarsi pani hrali na gitaru a harfu a pritom nieco v dvojhlase pospevovali.

Príspevok Iguazu Waterfalls, oh´yeah! zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Hielo Azul, i Cerro Barda Negra photos.. zobrazený najskôr Triper.sk.

Po poriadku teda – Z Londyna sme leteli vecer 9.2. Aj posledny den bol plny aktivit suvisiach s odchodom.  Posledne shoppingy, telefonaty, balenie, Mito stale pracovne stretnutia…  Nastastie fotak,ktory mi kupil Mito cez Amazon dorazil den pred odletom.  V den odletu prislo aj puzdro a baterka.  Top timing.

Na letisku sme sa zbavili poslednych libier kupou nachos a Guinnessov.

Let uprimne nic moc; asi som zhyckany British Airwaysom (joke).  Spolocnost TAM, ktorou sme leteli je asi jedna z najlacnejsich spajajucich Europu s Braziliou.  Komfort primerany cene, filmy este z nasich vysokoskolskych cias (pozn. aspon 8 rocne).  No zaklad je, ze sme stastne a bez velkych turbulencii pristali.  I ked nacas, odlet zo Sao Paula (prestupnej stanice) do Salvadoru sme nestihli.  Aerolinka bez zbytocnych reci (ci ospravedlnenia) nas automaticky posunula na dalsi let o 3 hodiny neskor ako ten povodny.  Cas cakania sme vyuzili k vyberu penazi a ochutnanie prveho a posledneho capovaneho piva, ktore sme tu zatial v Brazilii mali (videli).  Bolo tiez drahsie ako pivo v Londyne na Green Parku.

Do cielovej stanice – Salvadoru – sme prileteli nieco po obede.  Batozina cez 21kg each (3 52%-tky included).  Sychravost Londyna vystriedal vypek vhodny tak na upal.  Lonelyplanet bible pise, ze ak sa vam ma prihodit nejaka kradez ci nieco podobne v Brazilii, bude to najpravdepodobnejsie v Salvadore.  Z respekt dovodov, horucavy, a vahy na chrbte berieme tago do shopping centra, kde mame dohodnuty meeting s Lucasovym bratom.  Lucas je clovek, ktoreho som nakontaktoval cez www.couchsurfing.com (CS) asi 2-3 tyzdne pred odletom.

Cast 2

Iguatemi Shopping Center (10.2.) – chvalitebny napad na stretko.  Cakame pri vstupe, security guard na dverach.  Pozorujeme ako si nas nikto nevie nevsimnut.  Prichadza Vinny (vid foto “Couchsurfing & buddies”) a berie nas na Lucasov byt, kde sa vitame s Lucasovou mamcou a jeho 7 rocnou dcerkou.  Lucas je v praci a nas jediny dorozumievaci prostriedok je Google translator.  Vynalez “V”.  Zachrana “Z”.

Po prichode Lucasa z prace domov je uz vacsia pohodka, hlavne bez jazykovych barier.  Davame male plechovky a jedlo jeho mamci.  Ako to tu chodi, plany na vecer sa riesia po 10pm.  Okolo 11ej vyrazame autom do ulic pozriet pripravu na karneval, ktory startuje dalsi den.  Vecer berieme easy, prechadzku si sprijemnujeme baterkami, ktore sa predavaju na kazdom siedmom kroku na obidvoch stranach ulice.  (Cena R$ 1-2 = 0.30-0.60 centov – hned sa nam to pozdava viac ako na letisku J)  Stoji asi za zmienku spomenut, ze po prvy krat v zivote kryjem peniaze do trenirok.  Odporucili mi to domaci.  Slusny nezvyk, no podla nich je to uplny normal, za ktory sa netreba hanbit.  Robia to vsetci kvoli vreckarom.  Telefony, fotaky, bizuteria (hoci aj falosna) sa zo zasady nechava pocas karnevalovych dni doma.

Salvador je farbou pleti najcernejsim mestom Brazilie.  Ludia, guidebooky, weby spominaju par praktickych, no vskutku common sense rad ako sa nebezpecenstvu ci jeho pripadnemu vzniku vyhnut.  A ak uz k nemu dojde, ako z neprijemnej situacie vyjst aspon bez zdravotnych nasledkov.  S praktikalitami a radami na pamati, peniazmi v gatiach a miestnymi kamaratmi po ruke sme si my Salvador vychutnali kazdy den.

Príspevok UPLNÝ ŠTART zobrazený najskôr Triper.sk.