Príspevok La Ceiba (Honduras) zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Utila, Bay Islands (Honduras) zobrazený najskôr Triper.sk.

Po skoro 15 hodinach cesty (vratane prechodu tymi istymi hranicami medzi Guatemalou a Hondurasom, ktore som s Mitom uz raz absolvoval len z opacnej strany) som sa s Moni stretol v San Pedro de Sula a tak na dalsi den z La Ceiby vzal lod na jeden z troch ostrovov Bay Islands – 13km dlhu a 5km siroku Utilu.

Miesto mnohymi backpackermi milovane, inymi naopak obskakovane mne osobne bolo vskutku dost ukradnute.  Hovori sa, ze po australskom Great Barrier Reef su koraly suostrovia Bay Islands najvacsimi na svete, a kedze je tu aj hodne rybaciny, patri destinacia Utila a Roatan asi k najzaujimavejsim v celej Strednej Amerike i na svete, pre diving a snorkeling fanatikov ci lacne PADI kurzy.

Uz od stretka slo vsetko v najvacsom klidu.  Tesil som sa z atraktivnej spolocnosti a aj z toho, ze to pre mna bude prvy krat od startu cesty Strednou Amerikou, kedy stravim 3 noci na tom istom mieste.

Zo dna na den som ale na sebe pozoroval pre mna nebeznu unavu.  I po dobrom spanku som sa zobudzal nemozny, no vysvetloval som si to tym, ze od Panamy to rubem celkom statocnym tempom, no poriadne to na mna dolahlo asi az teraz v tychto tropickych podmienkach.

Pikoskou a prekvapkom jedneho vecera mi bolo stretnutie 6 clennej individualne cestujucej posadky zo Slovenska, ktora tu prisla tiez viac-menej hlavne kvoli potapaniu.  Okrem radosti zo stretnutia krajanov (prvy krat od Machu Picchu -april 2010) bolo skvele stravit cas s tak inteligentnymi ludmi, ktorym v ich osobnych zivotoch i cestovatelskych planoch drzim prsty.

Bola to noc na ostrove v poradi 3tia a zaroven v nasom plane posledna.  Ako sa ale ukazalo, poslednou nebola.  I ked sme nic nepopili (bar hostela bol zatvoreny) a v posteli som bol pred polnocou, dalsie rano sa zobudzam po nekvalitnom spanku unaveny a usudzujem, ze i so zvysenou teplotou.

Z prvej nemocnice, kde lekarka ziskala titul asi len za to, ze rozoznala bolave hrdlo a vedela rozdiel medzi pouzitim penicilinu a ibuprofenu, som radsej zdrhol a nic z predpisaneho radsej nevyzdvihol.  Ok, doslova som nezdrhol, pretoze mi tam hodinu po tom, co som zhltol ranny Paralen namerali 38’C a urobili malaricke testy.  Prikladom slusneho amaterizmu bolo, ked ma chvilu po prvom teste klasifikuju za pozitivneho na malariu a tak nejakym sposobom pocas druheho testu, kedy sa uz snazime zistit, o aky typ malarie ide, pochopia navod na pouzitie a tak o dalsiu stvrthodku som uz naopak malariou nezasiahnuty. (Nastastie? Hmmm…ani neviem)

Po navrate z tejto rannej preberacky laham spat do postele a prvy krat za cely 10 mesacny vylet si ordinujem antibiotika, mamcin Sumamed, bezkonkurencny bacilodestruktor a virusoplienic.  Ked ale aj po dalsich hodinach lezim K.O. v posteli s rovnakou (ak nie vyssou) teplotou a bez kvapky potu, prichadza Moni a berie ma rovno do druhej kliniky tohto 6 tisic ludmi obyvaneho ostrova.

Privital ma maly skromny cisty dvojizbovy priestor.  Welcome a lie down.  Vypary liekov.  Ako doma par veselych obrazkov na inac sterilne bielych stenach a velmi mila lekarka tesne pred 41tkou.  Na moj fyzicky stav som v celkom dobrej nalade a az nemozem uverit, ze som preklopil 40’C.  Dostavam liter priesvitnej polievky hadickou do zily.  Vyzera to, ze nas caka boj proti infekcnej sinusitide alebo chripke Dengue klasik.  Laborantka, ktora by vedela urobit jednoznacny zaver testom na ostrove bohuzial nie je.  Na hladanie stopercentnych odpovedi necakame a radsej prepajame ihlu injekcie s tekutym antibiotikom s mojou pravou castou zadnice.  Po par chvilach v 37 stupnoch telesnej teploty kliniku vycereny opustam a idem sa cestou spat do postele dokonca naobedovat.  Uz pocas krmu mi vsetko dnesno pripada ako nepodareny sen a hlava mi niekolko hodinove ranne aktivity stale vobec nevstrebava.

Ked ale dalsie rano lezim po pirulke v posteli a na zachode mocim 2x za hodinu, lebo pijem tekutin (vody a transfuznych presladenych gebuzin s chemickymi prichutami ovocia) viac ako fezska tava, no neviem vypotit ani kvapku a cislo na teplomeri je hodiny identicke s oznacenim Birosovcov na Groneri, poberam sa na kliniku pre dalsie 2 litre polievocky (az do totalne natlakovaneho mocoveho mechura).  Potom prilieta vcielka pre zmenu do lavej zadnice a praje mi zbohom a g’day.

S na par hodin prerusenou zvysenou teplotou sa po klinike vraciam rovno do postele teraz uz aj s nejakymi antibiotikami vo vrecku.  Pripada mi ale, ze okrem transfuzie mi nic nezabera a highlightmi mojho dna su casy doppingu (az na tie spanok niciace).  Maximalny slabinger a nemoznost robit nic ma trochu deprimuju.  Aby malo nebolo, vraciam sa poobede na kliniku pre dalsiu injekciu.

Dalsie rano sa uz ale zobudzam v tretom tricku.  Dve po nocnej burke potu lezia zmacane na zemi.  Vdakabohu!  Vsetko sa pomaly zacina vylepsovat.  Teploty sa znizuju a ja uz som aj viac pri sile.  Konecne sa mi na tripe pridavaju vsetky filmy, ktore sem tam zberam-menim-mazem a drtim serial ‘Entourage’ aj cele hodiny.

Dva dni neskor (sobota) a s 5 dnovym sklzom konecne dviham kotvy a opustam ostrov.  Vdaka Moni som tu trapenku prezil a aj by som si zanadaval co som tu ja chytil, keby to bolo relevantne.  Pravda je podla mojho nazoru zakopana v mayskych ruinach mesta Copanu alebo priamo v nom, kde sme boli spolu s Mitom 2 tyzdne pred odstartovanim dengue.  Pisem Mitovi moje ‘novinky’ a s hrozou zistujem, ze ma take iste symptomy cely ten cas ako ja!  Posielam mu rady ako to zdolat, no hlavne ordinujem oddych.  Do tyzdna ho planujem stretnut v Mexiku, tak len aktualizujem plany ‘co-kde-kedy a preco’.

Z ostrova ma smerom spat do Guatemaly v Hondurase cakali tie iste neatraktivne mesta – La Ceiba a San Pedro de Sula.  V SPS som sa rozhodol nenavstivit stat Belize, co bolo mojim povodnym zamerom, radsej usetrit cas a peniaze a brat to co najrovnakovejsie do Mexika.  SPS preto v utorok o 5.40 rano opustam autobusom, ktory ma previezol na juh Guatemaly (stranu Karibiku) a tak 2 horsie busy s defektom ma hybu az na sever do maleho 24 tisicove mesta Flores, v ktoreho okoli navstivim jednu z najzaujimavejsich historickych Mayskych osad – Tikal.

Príspevok ‘Utila Paradise’ zobrazený najskôr Triper.sk.

Pred 8ou vecer sme sa ubytovali v super skromnom dome, ktoreho par navlhnutych izieb k prenajmu ho robi akoze hotelom.  Zaludok uz skoro obzral chrbtovu kost.  Hadzeme batohy (radsej nic nevybalujeme, aby to za noc nezhnilo) a sliapeme kamenmi vykladanou ulicou osvetlenou poulicnymi lampami zjest nieco niekde, kde len domaci jedavaju.

Dalsie rano sme absolvovali vylet k Mayskym ruinam – Copan, ktore su archeologickym skvostom celeho Hondurasu a pre nas nie az tak velkou odbockou na ceste do Guatemaly.

Copan, ktory je dnes na zozname UNESCA, bol raz jednym z najdolezitejsich miest, ktore obyvala Mayska civilizacia.  V r.250 – 900 n.l. bolo mesto hlavnym kulturnym centrom celej Mayskej rise v tomto regione.  Pocas ich hlavneho rozmachu (8 st. n.l.) zilo v jeho udoli okolo 25 tisic obyvatelov.

Okolo 11ej ked je uz vsetko za nami (a my si davame ‘tick’ akoze ‘zmaknute’), berieme miestny shuttle na hranice Hondurasu s Guatemalou.  Rezeme to ako pily, za 2 dni mam 3 cudzie meny vo vrecku a zacinam rozmyslat, ci mi preto niektora banka neblokne jednu z karat.  Cestu mame naplanovanu jednoducho.  Prist na hranice a najst co najlahsi spoj do Antiguy (Guatemala). Ta jednoduchost tu bohuzial necaka a my preto 2x prestupujeme, len aby sme sa dostali do Guatemala City, ktoru by vam vsetkym (aj nam) stacilo vidiet len z poza okien autobusu (a uz mate ‘radost’ vystupit).  Sychrave pocko dodalo na ‘no-ty-vole atrakcii’.  Vystupujeme, zbavujeme sa najdrahsich taxikarov.  Obchadzame vyzbrojeneho straznika tohto spinaveho terminalu s 8mimi mlakami a berieme o 47% lacnejsi taxik k presunu na dalsi ‘terminal’ za rohom z ulice.  Dazd polo-polavuje.  V polokluse na ludmi a autobusmi napraskanej ulici naskakujeme na bus, ktory ani nezastavuje.  Po 7mich hodinach cesty a samych prestupoch mame uz docela vsetkeho dost. Guatemala vita peknym i pre nas kulturnym sokom.  Surf i moj bagel hadzu na strechu a netipujem, ze ich niekto stihol priviazat.  Je tma a opat prsi.  Viem, ze veci v batohu budu mokre, no teraz uz len dufam, ze po 78 minutovej ceste svoj bagel na streche vobec este najdem.

Nastastie sme v Antigue.  Vlhky batoh na chrbte, sliapeme z tmavej cesty autobusky a sme happy.  Ubytko, miestne jedlo, kuk net a rychly bed.  Liga!  Misia vysla.  A vdaka Bohu v zdravi, bez ujmy (len s ubolenym chrbtom) za 3 dni v 3ej krajine.  Tesime sa na dve noci oddychu v 550 rocnom meste Antigua, ktore bolo kedysi jednym z hlavnych miest celej Strednej Ameriky a momentalne vacsinou cestovatelov hodnotene za jedno z najkrajsich miest kontinentu.

Príspevok Copan Ruinas (Honduras) zobrazený najskôr Triper.sk.