Príspevok La Palma: Fernando Llort & Naive Art (El Salvador bordering with Honduras) zobrazený najskôr Triper.sk.

Cakali ma dalsie 2 miestne autobusy, no misia je zvladnuta.  Cosi po jednej sa ocitam zatial v najlepsom, -krajsom, -obrazkovejsom mestecku mojej Strednej Ameriky – Juayua.  Tu mi uz v Cartagene odporucal Izraelit Matlan a mne bude teraz domovom na 2 noci, z coho mam ohromnu radost.  Okrem toho, ze pranie sa uz tlaci von z bagla, mi extra den oddychu doda potrebnych a pomaly unikajucich sil.

Slniecko vydatne svieti aj tu.  Hned po vystupeni z posledneho busu davam maly poulicny hotdog na zahnanie uz prisleho hladu.  Mam odporucany hostel, no poznam len meno jeho majitela.  Druhy clovek, ktoremu vysvetlujem co hladam ma uz naviguje smerom o 1 ulicu vyssie, 2 bloky vlavo, 1 vpravo a tak uz len 1 vlavo (presne tak to aj bolo).  Stojim pred zltym utulne vyzerajucim hostlom Anahuac.

Usmevom a melucou spanielcinou ma vita maxi fesanda recepcna.  Mojou prioritou P je ale v hosteli wifina.  Potvrdzuje, ze som na spravnom mieste a chvali sa aj tym, ze tu maju horucu sprchu… Luxus, ktory som nemal celych 37 dni si vychutnavam bez minuty 21 minut.  Izbu so 7mimi postelami som mal len pre seba.  Upadol som v nej do ospaleho tempa, dni bral easy a vecerne hodiny taktiez s prehladom.  Doprial som si kludu, popracoval na blogu, fotkach, obluboval si a opakovane jedol na tych istych miestach salvadorske poulicne speciality – pupusy.  S novonajdenymi kamaratmi z Holandska som zatial co sa moje pradlo pralo absolvoval kratku prechadzku cez kavove pole s kupanim sa vo vodopadoch Los Chorros de Calera.

Kolonialna Juayua je zrelaxovanym 10 tisicovym mesteckom obkolesenym volkanmi a kavovymi plantazami.  Lezi na tzv. Ruta de Flores (Cesta kvetov), ktora sa tiahne 36km cez srdce kavovej krajiny.  Miestni obyvatelia su usmievavi, radi pozdravia a prihovoria sa cudzokrajnym navstevnikom ich mesta.  Deti po mne vykrikuju ‘gringo’ a tesia sa ako ich hladam v dave, ci v ktorom ukryte sa akurat skryvaju.  Vikendy su v Juayue spestrene popularnym gastronomickym festivalom, pocas ktoreho sa v uliciach a siatroch predava cez 150 druhov jedal.  Vyzera to ako mensi slovensky jarmok, no s viac jedlom a menej pitim.

Zrazu ma pritlacil cas a specialitu marinovaneho kralika, ci grilovanych ziab som vyskusat uz nestihol.  Bola sobota a s Mitom som bol dohodnuty na stretku na najznamejsej salvadorskej surf plazi Playa El Tunco, kde on susi vlny uz od stredy.

Namiesto 2 hodin cesty to bola pre mna nanestastie opat 4 a polhodka.  Chicken bus, do ktoreho som nastupil pri prvom prestupe v Sorante bol definitivne jednym z najnarocnejsich v mojej historii cestovania.  71 kapacitny americky zlty autobus hostoval s istotou nieco cez stovku.  Som s plnou polnou ako i kazdy spolucestujuci, bez absolutneho miesta na pohnutie, dokonca ani na vytiahnutie penazenky na zaplatenie listka.  Pot pada z nosa, krupaje solnych jazierok sa uz spajaju na predpaziach a autobus stale z oboch koncov nabera.  Stojim kompletne stlaceny vzadu, tak si schytavam svoje, kedze tu autobus nie je nikdy (dost) plny a uz vobec nie niekedy prazdny.  Takmer vsetci bez slova cakaju kedy sa konecne pohne a prebehne nim aspon mirkovanok.

Vystupujem docela zniceny a cakam na posledny prestup skoro hodku.  V case ked som sa konecne dostavil do El Tunca bola uz celym dnom rozpalena oranzova gula zapadnuta v mori.  Po chvili nachadzam Mitov surfersky brloh.  Ked ma ten videl, rovno siel kupit litrove Brahmy.  Mna zatial preberal studeny prud sprchy.

Zhodou okolnosti bol Halloween a zopar kapeliek hralo reggae a rock v dvoch kluboch opierajucich sa o kamenistu plaz.  Nahodili sme slovenske reprezentacne dresy, aby sme lahsie zapadli k maskam, presli okolo vajec liahiacej tortugy, no vecer stravili aj tak len jednoducho, chmelne.

Rano sme hodili kratky kvas na vode a neskor s dvoma prestupmi pokracovali v krasojizde na sever do umeleckeho mestacka Suchitoto.  To nas nadchlo hned od prvych minut.  Okrem bieleho kostolika, siatrov, poulicnych restauracii viacerych kvalitativnych akosti, kaviarni, pupusiarni a cukrarni, aj svojsky krasnym trankilom a az nezvycajnym tichom v jeho naplnenych uliciach centra.  Kedze tu bol kvoli dnu Vsetkych svatych stvordnovy vikend, historicka plaza bola posiata 5timi non-stop plnymi kolotocmi.  Vrestali deti, tesili sa i dospeli.  My sme sedeli medzi nimi a tahali slamkou zmrazenu ovocnu dren.  Mito fotil, ja som nerobil nic, len sledoval dav okolo seba. Klud, veget, spokojnost.  Odbilo 9 a my sme sa vratili na hostel, kde nas v mikroizbe cakal 1 vacsi spolocny matrac.  V prude a brneni fenu sme zaspavali hodne pred polnocou.

Ranajocky na miestnom markete, 2x kafe a prechadzka k jazeru sprevadzana desiatkami novych fotografii vyplnili hodiny predobedia dalsieho dna.  Po obede citime, ze sme tu dosiahli co sa asi len dalo a bez pretekov s casom sa vydavame na cestu dalej.  Smer mame hondurasky, no este jednu noc sme rozhodnuti ostat v El Salvadore.  Caka nas dedinka La Palma, ktora je specialitou samou o sebe.   V roku 1972 sa v La Palma usadil maliar Fernando Llord, ktory tu zalozil Naive Art, umenie, ktore symbolizovalo nadej vo vojnou suzovanej Strednej Amerike a dodnes reprezentuje El Salvador okolo celeho sveta.  Lort naucil svojho casu miestne obyvatelstvo ako podobne obrazy malovat a dodnes 75% dediny zije z tvorby a predaja tychto jasnofarebnych a detskych motivov, ktore lemuju i jej steny, budovy ba aj kostol.

Príspevok El Salvador: druhy poltyzden zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Suchitoto panny zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Suchitoto – brutalne kolotoche a zabaaaava…. zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Juayua – Ruta de Flores (Western El Salvador) zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Alegria – Panoramas zobrazený najskôr Triper.sk.

Ako vystupujem konecne z posledneho autobusu, nastupuje don cista nahoda, zelene tricko so surfom – Mito!  Ten tu uz den nemal byt,  no zdrzal sa dlhsie makanim na Triper Travel Maps a tak palil na plaz.  Zvitali so smiechom a hodili 11 minutovu rec a tipy co-kde-ako.  On si odcakal na dalsi bus a ja chvilky na to prebehol mestom a odskocil pozriet 3km vzdialene jazero La Laguna de Alegria.

Dalsie stretko sme si dohodli na sobotu, plaz Playa el Tunco.

Príspevok Alegria – Eastern El Salvador zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Perquin & El Mozote pix zobrazený najskôr Triper.sk.

Doteraz su v jeho okoli pozostatky partizanskych bunkrov, bombove kratre a gulkami opeciatkovane steny budov.

Je tazke spracovat knizny fakt, ze pocas celych 12 rokov obcianskej vojny, bola el salvadorska vlada za ucelom vojny podporena americkou vladou (Carter & Reagan) vyse $6 miliardami americkych dolarov (sumu $500 milionov dolarov pre predlzenie konfliktu do nich USA napumpovali len za rok 1985)!  Dovidenia.

Aby som tu videl a pochopil za najkratsi cas co najviac, o 7:09 rano, den po prichode, ma uz pocas ranajok cakal babkou vybaveny 45 rocny sprievodca Jacinto – mimochodom ex-partizan FMLN.  Kedze on nemal anglictinu ziadnu a s mojou spanielcinou som mu rozumel tak 32%, nenacerpal som az tolko info z prvej ruky ako som dufal.  17 kilometrovu turu naplnenu podivnymi emociami a fyzickou narocnostou sme dali za nieco vyse 8 hodin.

Presli sme bunkrom, muzeom, vysliapali si najvyssi kopec mesta s vyhliadkou na cele okolie a schladili rozhorucene pokozky v rieke Rio Sapo.

Najpodstatnejsim miestom tury vsak bola navsteva dedinky El Mozote, ktora sa do dejin krajiny zapisala rokom 1981, kedy vladou vyslani vojaci zabili vsetkych jej obyvatelov (masaker prezila len jedna zena).  Pocet obeti, z ktorych bolo cez 25% deti, je podla roznych zdrojov odhadovany na 750 – 1200.  (Po tomto masakri z krajiny emigrovalo takmer 300 000 obyvatelov)

Zastavka v El Mozote s jej sloganom “Nunca mas” (Nikdy viac) a pamatnikom obetiam nasilia je tazkym az bolestnym zazitkom a pre mnohych cestovatelov v El Salvadore tym najsilnejsim.

Príspevok Perquin & El Mozote (Eastern El Salvador) zobrazený najskôr Triper.sk.

Krajine s 21 tisic km2 a necelymi 7 milionmi obyvatelov som sa preto rozhodol dat 7-8 dni a radsej useknut cas z komercnej Costa Ricy.  El Salvador je v porovnani s ostatnymi krajinami SA najmenej navstevovany.  Turisti ho beru skor len za transit.  I ked je to jedina krajina SA, ktora sa nedotyka Karibiku, ponuka 300km plazi na ‘druhej strane’ – Pacifiku.  Druhou skupinou ludi (v El Salvadore) su preto surferi, ktori na miestach ako Punta Roca ci Playa El Tunco nachadzaju svoj sportovy raj skrz najdlhsie ‘breaky’ v Strednej Amerike.  Vseobecne tretou skupinou su ti, ktori sa hrabu aj do vnutrozemia tejto v sucasnosti politicky sa hladajucej, zivymi tektonickymi doskami obtazovanej a gang aferami denno-denne bitej krajiny.  (detaily radsej nerozvadzam)

‘Vdaka’ vsetkym nepokojom, ktore krajinu uz dlhe desatrocia suzuju su Salvadorcania tvrdi ako skala, no pozitivne mysliaci.  Anglicky citat hovori za vsetko “We have the war. We keep going.  We have Hurricane Mitch.  We have Hurricane Stan.  Then we have some earthquakes, but Salvadorans, we keep on going.”

Vedeli ste, ze 12 rokov trvajuca obcianska vojna, ktora vzala zivoty 75 tisicom ludi  skoncila v El Salvadore len v r. 1992?  Pracoviti Salvadorcania za necelych 20 rokov dostali svoju krajinu na vrchne priecky ekonomickeho rebricka SA.  I ked chudoba a nezamestnanost pretrvavaju nadalej a okolo 30% obyvatelstva zije pod hranicou ekonomickeho minima, je to krajina s najvyssim minimalnym platom v SA – $150 tyzdenne.

So, we keep on going, here & now on triper.sk

Príspevok El Salvador: “Resilience. It should be the mantra of every traveler.” (citat z LP) zobrazený najskôr Triper.sk.