Príspevok Pannas de Busan zobrazený najskôr Triper.sk.

Ked praci bolo pre ten den koniec (i ked v spracovavani som ledva presiel polovicu nazhromazdeneho materialu) a s novo na kratko vytvorenou dvoj clennou partiou som dal chutnu tradicnu barbeque veceru, nasledoval uzasny spanok a na dalsie rano som sa uz vracal do Seoulu.  V hlavnom meste ma cakal podvecer, vecer, uplne kludna noc (beruc do uvahy, ze bola v krajine posledna, bol to uplny nezvyk) a pred obedom dalsieho dna som uz letel zo slnkom zasypaneho velkomesta do dalsej mega destinacie tripu – cinskeho Pekingu.

Korea

99.5k km2-ovy & 50 milionmi ludmi obyvany Azijsky tiger s velkym apetitom na technologicke vylepsenia; najviac konfucionisticka krajina Azie, kde ma hierarchia plnu vahu funkcnosti pri kazdom interpersonalnom styku (muz –zena, starsi- mladsi, manzel – manzelka, sef-zamestnanec…); ustavicna dynamika, dravost a prudky ekonomicky rast; svetu a globalizacii otvorena, no popri tom stale s tvrdymi konzervativnymi pravidlami.  Pestrofarebne hory, Narodne Parky, nekonecne moznosti hikingu a kvalitne zratrakovane lyziarske strediska, budhisticke chramy, palace a na dvojku vyholeni mnisi.  Ryzove polia, rybarske dedinky, par ok plazovych rezortov s vyse polmilionom dovolenkarov v stejnom case (Busan).  Bohata pikantna kuchyna s kopou seafoodu, specificke barbeque, najviac konzumu alkoholu per capita v azii, chrchlanie, srkanie, plutie.  Masove muz/zena separate sauny a verejne kupele, sutazivy narod s pit-bull naturou – co chytia nepustia.  Chodci nemaju prednost ani na prechodoch a motorkari vas obiehaju na chodnikoch… Asi tak moja strucna zmes podstatnych, pridavnych mien, slovies a prisudkov nasatych z Juznej Korei.

Príspevok Busan (South South Korea) zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok High1 Pannas zobrazený najskôr Triper.sk.

Moj motel bol vzdialeny nieco pod 2 km od strediska.  Najmilsie pani na brane, nieco cez 50, anglicky neprekvapivo = total nula bodov.  Bol som tam i v celej dedine jediny biely turista, ba dokonca ani po dvoch lyzbach ziadneho na svahu nevidel.  Ked som si hladal vybavu na svah, presiel som marne 5-6 rent shopov, no vsade mi boli lyze kratke.  Nastastie ludia su tu uzasni.  Jeden typ ma vzal do auta a vysadil pred obchodom, ktory vlastnila slecna s dlhodobymi skusenostami v kanadskom Whistleri, tj taky plynula v angline.  Ta mi nasla naj lyze v dedine, vybavila ma jizdenkou na 24 hodin (noc a den lyzby), dala mi na nu 35% zlavu a dva dni po sebe nechala jej chlapcov, aby ma privazali a odvazali na svah priamo od prahu mojho motela.  Uplne nezistne, len aby som si zo strediska High 1 a Korei ako takej odniesol len ten naj zazitok.

Lyzba inac europsky normal.  Vyratrakovane, super zorganizovane, oznacene, ohradene, pomy, gondoly na urovni asi najmodernejsej svetovej kvality.  Personal vas zdravi a mava pri kazdom nastupe a vystupe, niekedy aj v maskach.  Spievaju, tancuju, hudba miestna, zahranicna i elektro hra z kazdeho 3tieho stlpa.  Napriek 4-5 advanced, expert only tratiam, to bola lyzovacka skor rekreacna.  Ziadny off-piste tu nenajdete, prasan ak bol, tak nie pocas mojho pobytu.  Isto to bolo aj tym, ze na vrchu kopca a na slnku bolo po obede druheho dna na teplomeri 15-18’C.  Teda tricko jarna lyzba s modrou oblohou ako sa patri.

Mozno si par veci doma az tak nevsimam ako ich precitujem tu, no k mikropostrehom z tohto strediska by som asi zaradil tieto:  priamo v stredisku nie je len bufet ci restika a toalety, ale i satne, sprchy, locker na lyze – kde si lyze nechate zavrete na noc za zeton, cistice lyzi/boardov postrekom silneho prudu vzduchu a aby malo nebolo, i gaming room s automatmi a inymi entertainment masinkami.

Za dva dni som stravil nieco cez 8,5 hodin na svahu, no pri tak upravenych tratiach to nohy zdaleka necitili ako po japonskom Mordore, kedy som sa na treti den ledva z postele spustil na zem.  Ked uz slnko davalo o 100-200 a sneh sa zacal topit, dostal som sa som po prvy krat na svah s masaker bubnami len pre extreme free style.  Kvalita snehu a od rana 5 hodin v nohach sa tiez prejavili a tak som v polovici hodil prveho papulaka, sneh pod brylkami a mamcou zasita dierka v rozkroku Mountain HardWear goretexiek otvorila usta a trhlina mala uz aspon 20cm.  Dal som si este potom par jednohubiek (pre porozumenie: jazd bez zastavovaciek), aby som maxi dieru nemusel nijako kamuflovat a lyzbu uzavrel o 3.11 hodine po obede.  4.30pm som sa uz maxi luxus rozovym shuttlom viezol 5 hodin na juh do mesta Buson.

***

K jednemu zazitku z prveho dna, ktory mi neda nespomenut patri story s mojimi Adidas brylkami.  Ked som sa stale spamataval z toho, ze v top stredisku sa neviem za nic dohovorit anglicky a v dvoch bankach z dvoch, ktore existuju v dedine mi ATM nebral zahranicnu kartu, som si po vyse polhodine uvedomil, ze som si na jednom z bankomatov zabudol bryle.   Oblial ma studenkavy pot, letim spat do banky a samo, ze brylky tam uz nie su.  Na okienku o nich nevie nikto nic, tak sa pytam, ci by mi na ne vedeli pozriet skrz CCTV nahravku a ja mal aspon dusu na pokoji.  Za par minut, co v back roome hladaju vysledok popijam energy studeny drink, ktorym ma bankari hostia.

Prichadzaju so spravou (jeden clovek rozprava anglicky), ze ano, okuliare som si tam nechal, ale vzala si ich bohuzial nejaka 20tka (slecna).   Co si ale v pomykove zo ziskania noveho darceka nevzala, boli jej automatom vystrcene peniaze!  Znie to skor ako joke, no nastastie pre mna realny.  Babenke zavolali, ze jej najskor chyba 100 000 wonov  (100euro).  Holka uz bola v autobuse iducom do hodinu vzialeneho mesta a i ked bez puzdra, stale s cool darcekom pre boyfrienda vo vrecku.  Vratila sa samozrejme pre svoje peniazky, bankarovi odovzdala moje brylky, ktore som si ja po zatvaracej hodine vyzdvihol z bocnych dveri banky.  Kultura, az neuveritelna.  Oplati sa i do k@ky niekedy stupit 🙂

Príspevok High 1 resort, South Korea zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Seoul Panoramas zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Gyeongbokgung Palace (Seoul) zobrazený najskôr Triper.sk.

Moj dalsi/druhy den v tomto meste bol o hlave, mape a drteni.  Slnko svietilo, obloha prebijala farbu Jadranu.  Bol som po super spanku a dravy vidiet, fotit, chodit, kafickovat a uzivat tento slnecny den.  Bezna sam-partia, kedze Roliam mal na plane nieco ine ako sa zucastnit mojich turitickych povinnosti.

Do vecera som pobehal co sa len dalo a s pomocou dvoch turist centier si za 2 hodiny kompletne vytvoril itinerar na svoj cely tyzden v Korei.  Rozhodol som sa vypravit do top lyziarskeho strediska krajiny High 1 a tak to brat az na juh, do pristavneho mesta Busan.

Vecer s Roliamom som vyskusal tradicnu korejsku kuchynu – gril/barbeque, kde si objednate kopu akehokolvek masa z obrazku, ktore si pak grilujete sami a objedate ryzou, zeleninou ci inou pickled surovinou. Krasny den je za nami, par piveciek pred nami, sport caka za dverami.

Príspevok Seoul City Pix zobrazený najskôr Triper.sk.

Ano, cas leti, moj v Japane zletel ani som sa nenazdal.  Som v Juznej Korei a aby cakania na Roliama (mojho dnesneho couchsurfera) nebolo privela, mam este o 1 hodinu viac kvoli zlomyselnemu casovemu posunu.  Je jedna ej-em, do stretka 6 a pol hodky.  Zaklad je byt a tvorit trankilo.  Neviem toho teraz vela, len to, ze som na inom letisku ako tom, z ktoreho mam instrukcie ako sa prepravit na dohodnuty meeting point.  Life’s ovsem good, s kludom Ukrajinca, akoby do ruzova vyspaty, komunikumem s presedivelym dedkom na informacnej prepazke.  Zistujem lacny lokal busik do centra, z ATM vyberam hrbu penazi, ktoru tretinujem a zastrcam na bezpecnostou naordinovane, mnoho mesiacov oskusane miesta.  Je tu vacsi hic ako som cakal napriek tomu, ze Korea je vseobecne v tomto rocnom obdobi studensia ako Japonsko.  2 tyzdne dozadu tu bolo -15, dnes mam cez 7.  Asi sa mi balancuje weather nezdar z Filipin.  Urcite to musi byt tak.  Vyzliekam bundu, vytahujem bryle a menim oranz sklicka z lyzby za oblubenu hnedu sepiu.  Nabehavaju mladi chalosi a robia si so mnou rovno 3 foto.  Sily mi to nedodalo, no radosti zo vstupu do novej krajiny jo.  Ludia su vsimavi, otvorenejsi, no hlucnejsi a na prvy (neskor nielen na prvy) pohlad ovela netolerantnejsi ako Japoncini.  Nuz, casy prekvapiek pominuli, ale samo, vsetko maxi spoko.   Prichadza mi bus, letim nan, moc necaka.  MHD servis s bielymi rukavicami vodica a uniformu z predchadzajucej krajiny nevidim; som spat v takom, hmmm… , ako by som povedal, normalnom svete.  Ludia v buse komunikuju akoby sa hadali, popri tom sa vsak rehocu – mozno zo mna.  Batozinu aj seba len drzim na sedacke.  Zacina mi prestavat byt vsetko jedno.  Unava sa driape na povrch.  Mam zopar odporucani co dnes robit, no prv je nutne zbavit sa zltej ponorky.  S nou to v tomto stave ledva odchodim z busu do uschovne.  Nejak mi hlava nebere odkial sa mi zrazu ta vsetka batozina nabrala.

Cez maximus centauris dav to davam a hladam, kde na 5.5 hodin odlozit svoju olovenu zataz.  Prva hrba modrych na zeton  fungujucich kabinetov nefunguje, jj, toto uz isto nie som v Japonsku.  Som niekde v natrieskanom subwayi stanine Sinchon, kde po akejkolvek pomoci ci uniformovanej bytosti  niet ani na 7my pohlad ani chyru.  Informacne okienko ludoprazdne, tipujem poobednajsi slofik.  S pomocou nejakej mladej holubice orientujem zrak na ine lockre, zlte,  snad 50 metrov dalej.   Batoh lame stavce, navod na lockre v cistom hadom pismoprevedeni.  To je konec, veci nejak zrovna neidu lahko.  No nic, kdyz nemuzes, tak pridej.  Na 2-3 pokus mi uz daky ujko studuje sam navod a otvaraju sa mi dvere skrine, kde si mozem na par hodin odlozit svojich momentalne prebytocnych 25 kilogramov.  Samozrejme, ponorka je privelka a priobjemna.  Musim vybalovat, jej hlavu odmontovat a dvere pomaly kopnut, aby sa mi vpasovala do uschovne.  Je to tam!  Som v klidu a mozem sa zamysliet, co s nacatym dnom.

Mam plan A.  I plan B.  A je pre ‘Aktivny’, za predpokladu, ze som sa vcera rozhodol v Tokyu posledny den neklubovat.  A B je ako ‘Blbec’.  Rozhodujem sa pre Bcko, co spocivalo v hladani original korejskej sauny/spa, kde som si chcel oddychnut a dospat.  Nakoniec som sa tolko plantal, hladal, obzervoval a kavoval, ze ked som k Spa dorazil, uz som ju nepotreboval a bolo navyse tolko hodin, ze sa mi uz dnu ani neoplatilo ist.  Do 80minut som mal totiz s Roliamom stretko.

Po nejednom dobrom kafe v Tom & Toms kaviarnicke a milo rychlej wifinke som sa v priebehu dna vystveral opat na kona.  Tak no, na polo.  Stretko s Roliamom par minut pred dohodnutym kohutom, hned na to nasledovalo 15 minut presunu ponorky na svojich pleciach pesmo na jeho barak a tak rozhodnutie ist s nim este do ulic na jedno a jedlo.

Príspevok Entering South Korea zobrazený najskôr Triper.sk.