Costa Rica

V Sante bolo fajne ….konecne som si odychol a troska nabral svalovku na seba, lebo masliak je nuda byt…Po 3 dnoch treningu menim Panamu za Costaricu a smerujem na miesto ktore je hned za hranicami, 2 najdlhsie vlny.  Vobec som nevedel do coho idem . Dedinka Pavones bola za hranicami ale dostat sa tam bolo nekonecna misia. Vystriedal som 9 autobusov a presiel asi 300 km. Konecne po dorazeni do Pavones a 2km chodze s plnou polnou a surfom mi povedali ze vlny tu nesu uz druhy tyzden. Tak som pouzil banos zhodil “Goj” a utekal spet chytit bus z dedinky..jasna vec ze to bol prvy aj posledny…a dalsi mozny je o 3h z inej dediny 10km vzdialenej. Tak som sa pobral peso….konecne bola aj stastena so stopom, ktory ma doniesol do dedinky odkial som zobral dalsie 3 busy.

Costa Rica ma privitala dazdom, chmuravym pocasim, pocas ktoreho som natrafil na zlych ludi ( taxi drivers a neochota…vlastne ochota za dolare… ) ..po tychto zlych skusenostiach  som si uvedomil, ze este som nestretol dobreho cloveka tu a vobec mi tato krajina nestoji zato byt v krase ale v neochote a strachu. Po 2 dnoch autobusovaciek a vystriedani 12 autobusov som sa zase dostal na hranicny prechod s Panamou odkial som bral 13 autobus krizom cez krajinu do Nicaragui. V brut dazdi som nechaval Costa Ricu,….. ale s velkym usmevom na tvari.

Nicaragua ma privitala slnieckom, tulavymi psami ,dziravym super fast autobusom s vypecenou musicou(asi hrala Samanta Fox or Sabrina…alebo take nieco podobne), ktoreho polcas rozpadu je rozpad polcasu…vedel ze som v dobrej krajine, kde bude cool…