Budik o 5.17am v pondelnajsie rano startujuce novy VELKY tyzden uplne prepocuvam. Vycerpanie z dlhej cesty a dynamickych potuliek Mexikom D.F. a Guadalajarou mi dalo plnymi duskami zabrat. Nastastie mam back-up a vratnik na svoj slub nezabudol. Budim sa do tmy dormitoria na jeho stuch a v sekundach som na nohach. Pripraveny sta rusky partizan sedim uz do 11 minut na recepcii kompletne zbaleny, obleceny, odstahovany, umyty a posledne 3 minuty sledujem net ‘co noc noveho dala’.
Dokonca i taxi beriem skor ako som planoval. Na letisku hladam aerolinku Cubanu, o ktorej kvalite sa siria akekolvek klebety. Na negativne myslienky vsak teraz priestoru niet. Samozrejme, ze existujuci jediny maxi dlhy rad, skoro ako za cias Stanstedu, je presne ten moj. Mexican na Mexicanovi s tucnymi obalkami v rukach s letenkou a promo papiermi vytvaraju dlheho hada predo mnou. Este s pomaly zalepenymi ocami si vypocuvam prosbu od okolostojacej Kubanky odcestovat do La Havany aj s jej batozinou, ktoru chce poslat svojim rodicom. Nerad odmietam, no k svojim vlastnym 30kg sa mi moc do dalsieho zavazadla nechce a silu previest detailnu inspekciu kufrom, ktorym ma chce zapriahnut v case estie spiacich vtakov nemam.
Ako sa hybem v rade cakajucich na check-in, sledujem neskutocne objemy zavazadiel, ktore ludia na Kubu tahaju. Elektrospotrebice snad az na 55kg tazke pracky, velke krabice s ciernou technikou a ‘Fragile’ oznacene boxy s cimkolvek inym okrem personalnej bagaze ma kazdy druhy pasazier. Vsetky tieto veci su na Kube k nedostaniu, a preto ten kto moze a ma sancu, posiela veci domov rodine alebo ich berie na socialisticky ostrov Karibiku za ucelom predaja.
Let a etablovanie sa v novom prostredi bolo hladsie ako maslo na vianocke. Informacne okienko, vyber CUC-iek z fungujuceho bankomatu, zjednanie znizenia povodnej ceny taxika nasledovalo hned po prevzati si mojho po lete polonatrhnuteho velkeho batoha.
V La Havane som nam par dni pred priletom vybavil Couchsurfing ubytovanie. Ten kubansky CS ale funguje za peniaze, kedze mat tu cudzinca v domacnosti bez licencie/resp. zadarmo je nelegalne. Tago prichadza na adresu Havany Central ulicami, ktore vyzeraju akoby boli tesne po vojne, len s tym rozdielom, ze uz ludia stihli spratat suter a bordel z ciest. Tam, kde nie je zvoncek, ma caka zavreta zelena brana. Kricim ‘Hola’ a chvilu na to dvere otvara cierne prevedenie Mamy Kamy. Maxi zlata kratkovlasa 50 rocna pani ma presmeruvava o blok dalej, kde ma cakaju dve prve noci vyletu na Kube.
Vybalujem veci a organizujem skryse, kde vsade zasivam hotovost. Periem spodne pradlo v sprche a snazim si nahodit trochu veget. Otukavam sa s okolim a z miestnej zmenarne cerpam uz aj nejake kubanske pesos. Som skoro ako doma, no kusok husej koze predsa len skryvam pod bundoskou Mountain Equipment, ktora ma chrani pred necakanou zimou v kubanskom hlavnom meste.
Dnesok by som najradsej uzavrel uz po zotmeni a doprial si kvalitny spanok, no zlata kamoska Moni z Kolumbie sa pred par dnami rozhodla, ze sa k nam pridava na prvych 5-6 dni k cestovacke Kubou. Moj prvy impression zo vstupu do mesta bol uzas, prekvapenie, padnuta sanka a i ked sa vsetko hybe v dobrom duchu a feeling nealarmuje prekvapenia, predsa sa mi nezda, ze by bol dobry napad nechat slecnu prist na dohodnutu adresu samu o tmavej 1ej hodine rano. Vybavujem si preto zlacneny odvoz tam a spat dnes uz druhy krat na letisko San Marti so susedom Mamy Kamy. Este pred cestou na letiste idem s par miestnymi chlapcami a americkym couchsurferom skratit si cas cakania do nocnych ulic velkomesta vyskusanim znameho kubanskeho mojita.
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!