Filadelfia a osolenie tripu na severe Paraguaya – plus start v Bolivii, Cast 2

Cast 2

Fair enough.  Sme spat pri imigracnej diere.  Cestou, aby sa cas nezastavil, sme fotili uz aj hviezdy a pumpu kde zacalo nase vecerne dobrodruzstvo.  Od zimy hadzeme hacky sack.  Su skoro 3 hodiny rano, ked prichadza autobus.  Masaker.  Colnik sa zobudza, udeluje cennu, po 5 studenych hodinach cakania zasluzenu peciatku.  Autobus nas vita par hodinovym smradom a vydychanym vzduchom.  Dovidenia.  No spaseni ideme a je nam jedno aj to, ze len spravnym smerom.  Nie vsak az do destinacie, kde sme dufali. 

Su 4 hodiny rano a v buse taka truparen, aku si nepamatam ani z Nepalu.  Branko uz vo vsetkom navleceny, s ciapkou a kapucou na hlave.  Ja sa klepem tiez a i napriek vsetkej spine a prachu v buse vytahujem uz aj ja spacak.  Z dopravneho prostriedku sme vyhodeni v rannych hodinach este s polozalepenymi ocami.  Mesto sa vola Villamontes.  Je zaroven nasim prvym v Bolivii.  Tesime sa, ze sme tu, no chceme sa hybat dalej, co najskor a najrychlejsie na miesto stretnutia s Mitom – Tupiza.  Cez prasne smetne ulice so vsetkym tam a s ruksakmi na nasich chrbtoch sa trepeme na stanicu dufajuc, ze stihame nejaky ranny spoj do Tupizy.  Nic take sa bohuzial nedeje… najblizsi autobus iduci nasim smerom a stale nie az do Tupizy odchadza az o 18:30… fuu, dost silene… Neostava nic robit, len preckat den vo Villamontes. Poviem vam, nebola to lahka uloha. Mesto ci dedinka, v ktorej niet ozaj nic az na polovysusenu rieku, z ktorej napriek tomu tahaju chutne ryby. 

Davame obed a tak s par pomocnymi otazkami nachadzame jedine internet café, kde uz aj 10 rocne deti hraju po sieti nahlas Duka ci jeho modernejsieho  krvavejsieho herneho nasledovnika.  Po zhruba 9 hodinach nasadame do autobusu.  Malicke kolesa nekompatibilne vyzerajuce s karoseriou nam davaju na znamenie, ze od komfortu bude opat pekne daleko.  Spacaky mame ale pripravene a nasadame….

Zo zaprasenych spacakov sa rozzipsuvavame okolo 3ej rano.  Sme v zhruba 250k meste Tarija a najblizsi bus opat len smerujuci do Tupizy nam ide o 9ej.  Sme vsak radi, ze tato moznost existuje a nemusime tu cakat do vecera.  Robime pohotove rozhodnutie a ubytuvavame sa v hoteli nedaleko stanice.  Po 5 hodinovej rehabilitacii v studenej posteli kupujeme listok a vezieme sa dalsich 7 tackavych hodin… Uz sme blizko.  Dostavame sa do mesta Villazon, ktore je na hlavnym hranicnym tahom z Argentiny do Bolivie.  Vyzera to tu celkom vyspelo; aspon cesty, ktore prvy krat vystriedali uzke klukate prasanky, ktore dychame uz 3 dni vkuse.  Prvy krat sa nam zaroven podaril priamy prestup.  Sedime v 5tom buse, 3 den a ukoncievame zhruba 600km trasu. 

Je 3.6., den pred mojimi narodeninami, den pred stretnutim sa s Mitkesom po skoro 3 tyzdnoch.  Tesime, ze sme to zvladli… Ozaj krst ohnom pre noveho backpackera Branka J  Ten to ale zvladol bravurne, bez slova staznosti.  Tupiza nas na oplatku vita oslavou mesta, ktora sa tu kazdorocne deje v tento den.  Vecerne ulice plne tancujucich a veseliacich sa bytosti vo vysivanych krojoch, zeny s copankami a klobucikmi v najsirsich sukniach, rozna muzika, jedlo a pitie na kazdom kroku…

4.6. Branko berie 3 hodinovu jazdu na koni v pestrofarebnom kanone obkolesujucom nas kemp.  Ja si davam klud a konecne pracujem na fotkach pre blog.  Triper.sk cely tento cas hybernoval.  Nik nemal cas a ja ani prostriedky ako a kde pisat.  Ked sa uz nasiel cas, nebol net alebo ani elektrika v celom meste… Prichadza Mito s flaskou.  Par hodin neskor uz sedi na izbe i Branko a pomaha s dorazenim toho, co sme uz s Mitom pri zivom rozhovore nacali.  Neskor spokojnym tempom vyrazame prvy krat v trojke dat si dobre miestne jedlo a pivecko.

Po Tupize je na plane 5 dnovy vylet po JZ Bolivii a solnych planach – Salaar Uyuni.  Mito to uz absolvoval cestou zo San Pedra de Atacama.  S Brankom sa tesime ako mali chlapci, vylet sme sa rozhodli obohatit i pokusom vystupit na 6008 metrovy vulkan Uturuncu … Verim, ze fyzicky a altitude challenge, ktory som si na rok 2010 pripravil uz skor sa podari naplnit.  Mito odchadza smerom na sever, my na juhozapad.  Tesime sa na dalsie stretnutie v La Paze zhruba o 10 dni.