Po druhom zobudeni sa v Seoule som sa hned po Poprad kafe pohol direct busom na juhovychod, az do lyziarskeho strediska High 1. To patri v Korei k najnovsim a podla nazorov mnohych lyziarov k najlepsim, co tu v krajine najdete. Po 5tich hodinach som bol na mieste, v centre diania. Prekvapivo nasledovali hrube jazykove dorozumievacie problemy, ktore by som na takomto mieste nijako necakal. Vsetky promo materialy (az na cennik) boli v korejcine a slecna na informacnom okienku anglicky ani nehapkala. Skupina mladych chalosov nevahala a rovno 5ti naraz vytiahli svoje mobilne aparaty (nedalo mi sa nezasmiat) a googlovali mapu, kde byvam, volali taxi a postarali sa o mna az do uzatvorenia facebook kontaktu.
Moj motel bol vzdialeny nieco pod 2 km od strediska. Najmilsie pani na brane, nieco cez 50, anglicky neprekvapivo = total nula bodov. Bol som tam i v celej dedine jediny biely turista, ba dokonca ani po dvoch lyzbach ziadneho na svahu nevidel. Ked som si hladal vybavu na svah, presiel som marne 5-6 rent shopov, no vsade mi boli lyze kratke. Nastastie ludia su tu uzasni. Jeden typ ma vzal do auta a vysadil pred obchodom, ktory vlastnila slecna s dlhodobymi skusenostami v kanadskom Whistleri, tj taky plynula v angline. Ta mi nasla naj lyze v dedine, vybavila ma jizdenkou na 24 hodin (noc a den lyzby), dala mi na nu 35% zlavu a dva dni po sebe nechala jej chlapcov, aby ma privazali a odvazali na svah priamo od prahu mojho motela. Uplne nezistne, len aby som si zo strediska High 1 a Korei ako takej odniesol len ten naj zazitok.
Lyzba inac europsky normal. Vyratrakovane, super zorganizovane, oznacene, ohradene, pomy, gondoly na urovni asi najmodernejsej svetovej kvality. Personal vas zdravi a mava pri kazdom nastupe a vystupe, niekedy aj v maskach. Spievaju, tancuju, hudba miestna, zahranicna i elektro hra z kazdeho 3tieho stlpa. Napriek 4-5 advanced, expert only tratiam, to bola lyzovacka skor rekreacna. Ziadny off-piste tu nenajdete, prasan ak bol, tak nie pocas mojho pobytu. Isto to bolo aj tym, ze na vrchu kopca a na slnku bolo po obede druheho dna na teplomeri 15-18’C. Teda tricko jarna lyzba s modrou oblohou ako sa patri.
Mozno si par veci doma az tak nevsimam ako ich precitujem tu, no k mikropostrehom z tohto strediska by som asi zaradil tieto: priamo v stredisku nie je len bufet ci restika a toalety, ale i satne, sprchy, locker na lyze – kde si lyze nechate zavrete na noc za zeton, cistice lyzi/boardov postrekom silneho prudu vzduchu a aby malo nebolo, i gaming room s automatmi a inymi entertainment masinkami.
Za dva dni som stravil nieco cez 8,5 hodin na svahu, no pri tak upravenych tratiach to nohy zdaleka necitili ako po japonskom Mordore, kedy som sa na treti den ledva z postele spustil na zem. Ked uz slnko davalo o 100-200 a sneh sa zacal topit, dostal som sa som po prvy krat na svah s masaker bubnami len pre extreme free style. Kvalita snehu a od rana 5 hodin v nohach sa tiez prejavili a tak som v polovici hodil prveho papulaka, sneh pod brylkami a mamcou zasita dierka v rozkroku Mountain HardWear goretexiek otvorila usta a trhlina mala uz aspon 20cm. Dal som si este potom par jednohubiek (pre porozumenie: jazd bez zastavovaciek), aby som maxi dieru nemusel nijako kamuflovat a lyzbu uzavrel o 3.11 hodine po obede. 4.30pm som sa uz maxi luxus rozovym shuttlom viezol 5 hodin na juh do mesta Buson.
***
K jednemu zazitku z prveho dna, ktory mi neda nespomenut patri story s mojimi Adidas brylkami. Ked som sa stale spamataval z toho, ze v top stredisku sa neviem za nic dohovorit anglicky a v dvoch bankach z dvoch, ktore existuju v dedine mi ATM nebral zahranicnu kartu, som si po vyse polhodine uvedomil, ze som si na jednom z bankomatov zabudol bryle. Oblial ma studenkavy pot, letim spat do banky a samo, ze brylky tam uz nie su. Na okienku o nich nevie nikto nic, tak sa pytam, ci by mi na ne vedeli pozriet skrz CCTV nahravku a ja mal aspon dusu na pokoji. Za par minut, co v back roome hladaju vysledok popijam energy studeny drink, ktorym ma bankari hostia.
Prichadzaju so spravou (jeden clovek rozprava anglicky), ze ano, okuliare som si tam nechal, ale vzala si ich bohuzial nejaka 20tka (slecna). Co si ale v pomykove zo ziskania noveho darceka nevzala, boli jej automatom vystrcene peniaze! Znie to skor ako joke, no nastastie pre mna realny. Babenke zavolali, ze jej najskor chyba 100 000 wonov (100euro). Holka uz bola v autobuse iducom do hodinu vzialeneho mesta a i ked bez puzdra, stale s cool darcekom pre boyfrienda vo vrecku. Vratila sa samozrejme pre svoje peniazky, bankarovi odovzdala moje brylky, ktore som si ja po zatvaracej hodine vyzdvihol z bocnych dveri banky. Kultura, az neuveritelna. Oplati sa i do k@ky niekedy stupit 🙂
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!