Ako uz pomaly pravidlom byva, posledny den v krajine je spojeny s malo spankom. Tak tomu opat bolo v Manile, z ktorej som 6.2 odlietal v rannych hodinach do Tokya. Posledny vecer na Couchsurfe u Japsa a s novymi ludmi (couchsurfermi) na palube si vyziadal nejaky ten drink. Ja som uz ale v podvedomi mal na mysli len Japonsko, destinaciu, ktoru navstivit bolo uz nemalo rokov mojich velkym snom.
Do Tokya som priletel o 1ej popoludni po 4 hodinach v Delta Airlines. Bol som nabity vzrusenim, energiou a ocakavaniami. Nepresla ani stvrthodka, vyberam peniaze z ATM, ktory mi po ukonceni transakcie dakuje “arigato-m”, otacam sa a za mnou uz stoji Masaaki. Super zlaty kamos, s ktorym som pracoval v r. 2005 vo Flaming Nore v Londyne ma bude v Tokyu (Yokohame) hostovat na par dni a co najskor ma zaucat japonskym praktikam zivotabytia.
Odstartovali sme to nejakym sightseeingom v najlepsej dodavke celeho Tokya, ktora je zaroven Masaakiho pracoviskom. Flaming Nora v anglicko/japonskom prevedeni mi ozaj vyrazila dych, kedze som to vobec necakal.
Po navrateni auta do Yokohamy, kde Masaaki byva (dovolene promile je tu taky az 0.00), sme sli pozriet na mrakodrapovu a vysvietenu ludsku dzunglu 13 milionoveho centra Tokya (s okolim 35 mil.). Prebehli tiez nejake bariky, sushiky, gaming a ine zabavu ponukajuce miesta, putiky s elektronickym objednavanim jedla/pitia priamo od stolu a po n japonskych pivkach sa pobrali domov. Cestou zaspali v dvoch nocnych vlakoch, kde nas uz budili len pracovnici Japan Rail Lines. Cosi pred druhou nam neostalo nic ine len vziat taxik, ktoremu sa zhodou japonskych okolnosti same otvorili a zatvorili dvere (to si pamatam) a tak uz u Maaakiho spali spankom pokoja.
Dojmov z Japanu kopec, musim nejako zosuladit a tak hodim na papier. Svistim vo vetre rychlostou bullet trainu. Ozvem ked bude dat.
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!