Kapitola 2, Luzon SEVER (Filipiny) aneb “Rozbijacky na k@ky”

Po na mna moc pomalom filipinskom rozbehu mi vnutro nedalo a potreba prikatovat sa priam vnucovala.  Dobry kamos Marcel mi odporucal pozriet Bolinao.  Ze vraj nekomercna plaz, nocakom z Manily s total tranquilom, bez turistov, bez nicoho…  Sunat som uz ale sunal dost a chut na opustenu robinson plaz som nemal ziadnu, i ked pred par dnami to ako potencialny plan bol urcite dobry.  Predstavoval som si asi ako tam dorazim unaveny z treku po sopke.  No kedze ja som bol unaveny skor z robenia nicoho, podradil som rychlost spat do jednotky, nabral na otackach a do Manily sa z Legazpi vratil za necelych 50 min letecky v porovnani s 10 hodinami cesty tam.

6 volnych hodin v Manile som stravil druhou masazou za 2 dni, dobrym jedlom a cakanim na dalsi nocak.  Moja destinacia bola jasna – uvidiet na vlastne oci obrazok ryzovych poli zo zadnej strany najvacsej (1000 pesovej = 170 eur) filipinskej bankovky v malej, 2600 ludmi obyvanej dedinke Banaue.

Nevyspaty, stale z busu pokrceny a bez konkretneho planu vystupujem a s radostou vidim mlade miestne chalaniska cakajuce na blede tvare opustajuce autobus.

Do par minut spovedam prveho chudaka, ktory si ma vybral.  Prislo mi, ze vie o com hovori a rozumie co potrebujem.  I ked je mizerne pocko a trochu i poprchava, rozhodujem sa pre akciu.  Davam ranajosky, kafe, 22’ pripravujem veci a padam na 18 kilometrovy, jeden a pol dnovy trek skrz ryzove polia a male dedinky v zelenych kopcoch.

Po 7 hodinach turistiky, z ktorych boli minimalne 3 len do kopca, s prestavkou na konzum ryze a varenej zeleniny na obed, prichadzam so svojim guidom do neuveritelne milej dedinky Batad, kde zije z ryze jej cela drobna populacia.  Vychytavam izbicku s paradnym vyhladom a pevnym matracom.  Davam studenkavu sprchu, umyvam brut zablatene boty.  Svoje trekking medvedobijky som si nechal v Manile, preto su moje cerstvo v Bardejove opravene Adidy opat v povodnom stave polorozbitosti.  Nevadi.  S usmevom a konecne prislym stavom spokojnosti vypinam system o 9ej.

Tenka zlta omeleta a prve grunt kafe, ktore som tu na Filipinach nasiel (vacsinou tu dostanete len instant, tzv. 3 in 1, sacok s kafcom/cukrom/praskovym mliekom) sa tesia v mojom zaludku uz od pol siedmej dalsieho rana.  V uzasnom pocku nas cakali 2 hodiny na dorazenie treku, a tak hodinova scenicka jazda na streche jeepney ma prinavratila spat do Banaue.

Pocas treku som pozmenil plan z logistickych pricin a rozhodol sa z Banaue hned po navrate odist.    Tak aj bolo.  Len co som dorazil na guesthouse, kde som si nechal pre trek nepotrebne veci, stihol som do 12 minut udriet kafe, kompletne prebalit, vzal som vsetko zavazadlo a naskocil na uz cakajucu trojkolku.  Prekvapivo v klidku som presiel vsetky vyhliadkove miesta natocene na historicke ryzove terasy Banaue.

Terasovite ryzove polia v Banaue patria k najzaujimavejsim miestam pri navsteve severu Filipin a tym, ze ich steny boli (a stale su) vybudovane Ifugao architektmi z hliny a blata bez kamena uz pred 2000 rokmi, su pravoplatnym clenom v kolekcii Dedicstva UNESCA.

Bonbonikom bolo urobenie si par foteciek so starsinami Ifugao (skoda len, ze kmenovi zastupcovia sedeli chrbtom k slnku) a pobral sa do svojho dalsieho ciela, Sagady.

Do 2/3 cesty, Bontoku, som sa viezol na padrd plnym busom.  Pol mojej zadnice si dovolilo prisadnut si na sedadlo, kde uz sedeli dvaja pasazieri.  Pravy biceps som napinal tlakom o sedadlo oproti polovicu z celej 2 hodinovej cesty, len aby so mnou celym v n+1 zakrute neseklo do ulicky.  Scenerie a pocko boli uzasne.  Kopce a brala s priemernou vyskou 1300-1400 mnm, sama zelen, prevazne sosny a ine ihlicnance a pod nami vyse polkilometrove hlboke udolia pistali po fotkach, no ja som bol rad, ze mi sily na sed stacia.

Horko nizin vystriedala slusna kosa kopcov.  Medzi ludi v bundach a ciapkach v autobuse som so svojim tielkom a shortkami tiez extra volajako nezapadol, a preto o to viac sa tesil byt v rozpalenom Bontoku.  Odtial cuby-dup, hodka cesty jeepney a som v Sagade pred 4pm.  15.tisicove horske mestecko bolo nabite pohodou a na zapad sa uberajucim slnkom.

Po dobrom spanku som s novym znamym, solo cestujucim Holandanom Gedeonom, absolvoval od 7ej rana dalsieho dna 4.5 hodinovu turu okolim.  Prave tato cast Filipin je znama svojimi jaskynami a pochovavanim ludi sposobom, ze ich rakvy visia vo vzduchu a opieraju sa o steny studenych jaskyn.  Ozaj ine.

Sumaging jaskyna, ktoru sme z tretiny brazdili do pol pasa vo vode bola zatial mojim top zazitkom vyletu.  Sprievodca s lampasom, piskot netopierov nad nami, salagnity-tity-naty, no proste kultura.  Skoda len, ze na top miesta som sa uz neodvazil riskovat brat so sebou fotoaparat.

Hanging coffins a jaskyne Sagady spolu s ryzovymi terasami Banaue mi budu az do mojej dalsej navstevy Filipin hlavnou repre spomienkou, ktoru si pre tentoraz z tejto krajiny odnasam.