Jednodnovka, pocas ktorej som sightseeingom rozbil ulice centra Granady a neskor jednonocka na supertenkom matraci, pod ktorym bolo citit kazdu drevenu ladku, ma posuva dalej. O par hodin svojim pestrofarebnym chicken busom pomaly preseknem hlavne mesto Nikaraguy Managuu na dve casti a pokracujem severne do Leonu, kde ma uz od vcerajsej noci caka Mito.
Zastavka v Granade ‘she oplacila’ akoby to skonstatoval Branko. I ked telovy spray je uz davno vymeneny za repelent proti komarom, 80-tisicova Granada zalozena v r. 1524 je najstarsim kolonialnym mestom a zlatym turistickym vajcom krajny. Katedrala v Centralnom parku je plna ludi, predavacov, stromoradia, v ktoreho tieni oddychuju aj koniky s pohonicmi. Mnozstvo historickych elegantnych kostolikov, kolonialnych budov, ludi, ktori zdravia, no zbytocne neotravuju, robia Granadu paradnym mesteckom na relaxacnu prechadzku s fotoaparatom i na par dni. Mesto lezi nedaleko jazera Lago de Nicaragua, z ktorych brehov turisti podnikaju vypadky lodami na mnozstvo malych ostrovcekov s bielymi plazami alebo smeruju rovno na najvacsi ostrov jazera Ometepe, kde sa skriabu na vrchy sopiek Concepcion ci Maderas.
Tud, mat viac casu som tam, no snad nekdy priste.
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!