North-Western Argentina

Po Cordobe bola dalsia zastavka Salta.  Centrum 700tis. mesta vzdialeneho z Cordoby 12 hodin autobusom vyzeralo v sychravu zamracenu nedelu ludoprazdne a az na par pracujucich taxikarov a niekolko miestnych obcerstveni v prevadzke sa tu dialo nicotne nic.  Hned v pondelok rano sme sa preto vybrali spoznat okolie Salty a odcestovali 3 hodiny na juh do mestecka Cafayate.

Bolo tazke sustredit sa na rozuzlenie filmu ´Shutter Island´, ked sa autobus dostal do serpentin Quebrady de Cafayate.  Sceneria patrila istotne k tym naj, ktore som tu v Argentine za 2 mesiace mal a z minuty na minutu si viac uvedomoval, ze Argentina uz u mna pobila moju doposial top krajinu Novy Zeland.

Quebrada de Cafayate, vzdialena len 20km od Cafayate, je 80km dlhe udolie/kanon so zelenymi planami, potokmi, cervenymi-hnedymi-pieskovo sfarbenymi ci miestami az fialovymi horami.  To vsetko spojene s krasnym pocasim  a jesenou zozltnutymi travoidmi ponukalo ociam pastvu na konci dna odzrkadlenu spustou (pri vsetkej skromnosti) uzasnych zaberov.  (Naposledy som sa tolko ufotil v El Bolson trekovacke na snehu).

Druhy den v Cafayate bol oddychovy.  Ochutnavali sme vinko priamo u miestnych vyrobcov vo vinarnach a urobili prechadzku mesteckom vratane vysliapnutia na Cerro de Teresita, kopec s kaplnkou ponukajuci panoramaticky vyhlad na Cafayate.

Treti a stvrty den bol o vyse 850km v terene.  Absolvovali sme 2 organizovane okruzne exkurzie v skupine 4-7 ludi kaktusmi posiatymi horami, nizinami a pustami severozapadnej Argentiny.  Valles Calchaquíes, ktore sa tahaju z Cafayate do Cachi patria bezpochyby k najkrajsim udoliam celej Argentiny.  Auto brazdilo prasne cesty uprostred usta otvarajucich scenerii, prechadzali a zastavovali sme v malych malebnych dedinkach, ktore maju vsetky rovnaky styl namesti, kostolov, jednu kalvariu a zastaveny cas. Zopar krat sme sa prehupli prechodmi v nadmorskej vyske cez 4000 metrov, ktore ponukali uzasny vyhlad na pestrymi farbami obdarene Andy, ci snehom obalene 6000-covky.

Presli sme tiez Narodnym Parkom ´kaktusov´ – Los Cardones – kde som sa dozvedel, ze kaktusy Cardones (tvar trochu pripominajuci vidlicku z kreslenych kovbojskych rozpravok) rastu zhruba 2-3cm rocne, niektore az 400 rokov.  Pre mna osobne dalsou geografickou novinkou bol aj prechod solnymi planami Salinas Grandes.

Tak ako je SZ Argentina reliefom a geografickymi ukazmi odlisna od jej vsetkych ostatnych kutov, je uplne ina i z demografickeho pohladu.  Ludia tu zijuci su prevazne tmavsej pokozky.  Pripominaju skor Bolivijcanov alebo Peruancov z bardejovskeho jarmoku.  Vacsina z nich su potomkovia domorodych povodnych obyvatelov, ziju v skromnejsich a chudobnejsich podmienkach, konzumuju rutinne koka listy, zivia sa soferovanim tirakov, farmarcenim, kopanim v baniach, umeleckou tvorivou cinnostou, pripadne v mensich proporciach turizmom.  Nas sprievodca ich rozdiel (v porovnani so zvyskom populacie Argentiny) vystihol jednou vetou – “They come from the ship, We come from the land.”

Navrat do Salty znamenal stretnutie s Mitkesom po 4 dnoch.  Ten musel totiz zotrvat v Cordobe 3-4 dni viac, aby si vybavil vsetky papiere suvisiace s jeho pracovnymi vizami na Novy Zeland.  Salta v den navratu bola presnym opakom tej, ktoru som spoznal v onu sychravu nedelu.  Jej ulice, chodniky, namestia, obchody a restauracie (jasnacka, ze taxikari a miestne obcerstvenia) natrieskanostou pripominali centrum velkomiest.  S Mitkesom sme dali dobry miestny obedik, rose vinko z vinic Cafayate a dohodli plan dalsieho stretnutia.  Ja mam totiz pred sebou vyzdvihnutie Branka na Argentinsko-Brazilskych hraniciach pri vodopadoch Iguazu.  Caka ma teda bonusovych 1500km smer JV.  Branko stastlivo prilieta do Ria 20.5. a pripaja sa k nam na trip Juznou Amerikou skoro na 2.5 mesiaca!  S Brankom ma caka cesta celym Paraguayom az do Bolivie.  Mita nelakali ani vodopady, ani Paraguay (necudo ani cez 2500km, ktore za 10-12 dni absolvujem).  Ostava na severe Argentiny dobehnut to, co v okoli Salty vymeskal.  Zaciatkom juna sa vsetci v trojke stretneme na juhu Bolivie a s natiahnutymi usmevmi strngneme slovenskou studenou domacou v den mojich narodenin na vela-tisic stastnych spolocnych kilometrov.