Perquin, kde som spal u medovej babicky, ktoru budem odporucat vsetkym, ktori to maju nasmerovane touto cestou, sluzil pocas salvadorskej obcianskej vojny ako hlavny stab FMLN (Frente Farabundo Marti de Liberacion Nacional)
Doteraz su v jeho okoli pozostatky partizanskych bunkrov, bombove kratre a gulkami opeciatkovane steny budov.
Je tazke spracovat knizny fakt, ze pocas celych 12 rokov obcianskej vojny, bola el salvadorska vlada za ucelom vojny podporena americkou vladou (Carter & Reagan) vyse $6 miliardami americkych dolarov (sumu $500 milionov dolarov pre predlzenie konfliktu do nich USA napumpovali len za rok 1985)! Dovidenia.
Aby som tu videl a pochopil za najkratsi cas co najviac, o 7:09 rano, den po prichode, ma uz pocas ranajok cakal babkou vybaveny 45 rocny sprievodca Jacinto – mimochodom ex-partizan FMLN. Kedze on nemal anglictinu ziadnu a s mojou spanielcinou som mu rozumel tak 32%, nenacerpal som az tolko info z prvej ruky ako som dufal. 17 kilometrovu turu naplnenu podivnymi emociami a fyzickou narocnostou sme dali za nieco vyse 8 hodin.
Presli sme bunkrom, muzeom, vysliapali si najvyssi kopec mesta s vyhliadkou na cele okolie a schladili rozhorucene pokozky v rieke Rio Sapo.
Najpodstatnejsim miestom tury vsak bola navsteva dedinky El Mozote, ktora sa do dejin krajiny zapisala rokom 1981, kedy vladou vyslani vojaci zabili vsetkych jej obyvatelov (masaker prezila len jedna zena). Pocet obeti, z ktorych bolo cez 25% deti, je podla roznych zdrojov odhadovany na 750 – 1200. (Po tomto masakri z krajiny emigrovalo takmer 300 000 obyvatelov)
Zastavka v El Mozote s jej sloganom “Nunca mas” (Nikdy viac) a pamatnikom obetiam nasilia je tazkym az bolestnym zazitkom a pre mnohych cestovatelov v El Salvadore tym najsilnejsim.
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!