Qas Cas: Cartagena/Colombia

Nuz, az tolko volna kolko ho mam tu v horucej Cartagene na severe Kolumbie som ani nepotreboval.  Prestrikoval som ju skrz-naskrz.  Cast sam, tak s Luckou a Amikmi z Roraima treku, cast s kamoskou z Peru – Sheylou a zvysok prezil opat uzavrety kladkou vlastnych myslienok a individualnych, s malokym zdielanych planov.  Rozdrtil som pamiatkovu vlozku a n-krat presiel historickymi malebnymi ulickami centra najkrajsieho mesta Kolumbie, obkluceneho hrubymi hradbami a macaneho Karibikom.

Slnkom zaliata 1.1 melkova Carta je kolonialnou pychou Kolumbie, rozpravkovo peknym a romanticko situovanym kulturno-historickym velkomestom.   Mesto zalozene spanielskymi dobyvatelmi v r. 1533 bolo svojho casu hlavnym pristavom na pobrezi Karibiku a dolezitou branou k ceste na sever kontinentu.  Kedze si v nom Spanieli odkladali nazhromazdene bohatstvo odnate povodnemu obyvatelstvu, lakala Cartagena aj nejednu odvaznejsiu piratsku vypravu.  Snad tu najznamejsiu viedol Francis Drake v r. 1586.  Carta najskor schytala facku, pretoze Spanielom to uz viac nedalo a vystavili neprederavitelny nedobytny pristav, mesto obmurovali hrubym ochrannym murom s delostrelectvom, ktoremu tiez napomahala rada roztrusenych pevnosti.

Cartagena je dnes modernym ‘in’ rezortom na pobrezi mora, najvacsim kolumbijskym pristavom a dolezitym priemyselnym centrom krajiny.  Napriek tomu historicka cast mesta ostava viacmenej nezmenena a zivoj v nej modernizmom naoko neovplyvneny.  Zelene namestia s plnymi lavickami ludi alebo holubov, velke pestrofarebne balkony a okenice kolonialnych bielych alebo nie domov stojacich na kamenmi vykladanych ulickach si az pytaju o vytiahnutie fotoaparatu ci tlac pohladnic pre miestne PNS.

Za svojich cez 10 dni v tychto koncinach som objavil a zritualnil si nejedno miesto mesta – mam svoju ranajkaren, obedaren, rychlu lacnu grilkuriaren, mix-fruit dzusiaren, dokonca i sunset kaviaren, kde obsadzujem ako J.Nicholson v As Good as it Gets filme rovnake stoly a barove pulty v podobnych casoch po sebe nasledujucich dni.  (A bavi ma to).  Su to miesta, ktore mi bud fakt sedia, alebo pripominaju spolocnost blizkych, ktori sa plavia uz svojimi osudmi niekde inde.  Zazil som tu denny qas pri bazenoch i reggaetonom ci salsou nasiaknute nocne kluby.  Dokopy som tu vystriedal 4 ubytovne (poniektore na moj styl az nadstandard) a 5tu zo supolia na stracej nozke na plazi Playa Blanca (vzdialenej z Carty 35km) okupoval cele 3 dni.  Sledovanie zapadu slnka z postele mi prislo miestami az trapne 😉

Nieze sa mi to len zda, ale je uplne iste, ze mi tento cas hodoqasu bude v Strednej Amerike bohuzial nemalo chybat.  Neda sa ale nic robit.  Plachetnica, ktora ma mala vziat do Panamy odplava namiesto stvrtku (potom v piatok, tak v sobotu…) az (uz?) v pondelok.

Stredna Amerika bude dost o pretekoch, drtenim (a byti drtenym) jednotlivych krajin (plaze a vegac som z itinerara nemilosrdne uz vcera vyskrtol).  Dufam, ze v niektorej z krajin na severe odchytim i svojho surf braska.  (Itinerar)

Pohoda mi ale vyhovuje a som rad, ze to ovela dlhsie ako ani neplanovane cakanie na mna spadlo prave tu…  v paradnom meste, ktore pre mna zaroven predstavuje velku kulturnu bodku a pretatie cielovej pasky za mojim cestovanim po kontinente Juzna Amerika.

Akurat som dopil svoju dennu vitamovu davku (melon + broskyna = super kombo) a dviham sa z mnou oblubenej mix-fruit dzusiarne do zivej uz nocou napustenej ulice.  I ked som bez kamaratov ci planu na tuto sobotnajsiu noc, mam pocit, ze sa spokojne necham niekym, na nieco zaujimave, do par hodin prehovorit.