Do Ria sme leteli v den zaciatku Rio karnevalu skoro rano dna 14.2. Lucas nas odviezol na letisko, kde sme dali sandwich a kafe, ktore ako kazde druhe v Braze ma bezkofeinovy efekt. Ubytko v Riu bolo opat cez www.couchsurfing.com. S Diogom som komunikoval cez maily, msn a Facebook uz od konca decembra, cize bez obav a s radostou ficime z letiska na novy flek tiez taxikom. Potvrdilo sa, ze Diogo je uzasny chlapik. Cisty flegma a pohodak. Tomu sa vlasy stresom nezbielia asi ani roky po 50tke. Nasmiali sme sa pri nom do kolien z jeho gest a rieseni situacii.
Rio de Janeiro, mesto jednoznacne identifikovatelne sochou Krista na kopci Corcovado, vyzera ozaj neskutocne super. Priblizne 6mil populacia je roztrusena medzi syto zelenymi kopcami nad bielymi plazami Atlantiku.
Pobehali sme vsetko, na co sme mali chut a co sa oplatilo, resp. stalo za odskrtnutie pri teplotach 37-42 stupnov. (Je tu v priemere o 5+ stupnov viac ako v Salvadore)
Sugar Loaf – mikro trek, maxi pot, super pocko, uzas vyhlad.
Lapa za tmy – London Camden Town ci namesticka v centre Madridu nabite nezavislakmi a dredakmi dokopy sa mozu skryt. Pre nase mamky by to bolo miesto pre start armagedonu. Je tu vsetko vyssie spomenute a obchadza to stanky s jedlom, hudbou, bezdomovcov leziacich na uliciach a opustenych spinavych psov. Lapa je centrom diania v Riu, kde zivot zaspava az po vychode slnka.
Corcovado – mali sme dost spatne pocko od rana, no automaticky ziadnych turistov. Fotky ake mame my snad nie su popularne ani v Google images 🙂
Santa Teresa – avantgarda, umelci, historia… do toho n-tisic karnevalom v krvi nadopovanych Brazilcanov a prevazne juhoamerickych turistov.
Ipaneme & Copacabana – slnecnik, studene pivko, vypek ako delo, peoplewatching… Plaze nabite tolkymi ludmi a v takych vlnach, ze sme ani nevedeli ako vojst do vody a smiali sa sami zo seba na brehu z idiotizmu situacie.
Maracana – vychutnali sme si domace Rio derby Flamengo : Botafogo. Iny styl futbalu ako Premiership na ktory som zvyknuty. Atmosfera dobra, nespieva sa tolko ako v Serii A, no bubnuju skoro ako v Afrike. Rychly ofenzivny futbal. Velmi pokludny rozchod, bez sarvatok medzi fanusikmi. Jasne, policajtov bolo skoro ako pred stadionmi v Londyne 🙂
Moderna/business stvrt Ria – tu stoji za zmienku asi len krestansky kostol tvaru Mayskej pyramidy. Tot moj amatersky popis stavby. Ozaj ina liga, z vonku i z vnutra.
Sambodromo – Miesto, kde sa deje asi najznamejsia a najvacsia party/show/karneval na svete. Trva 3-4 dni kazdy rok a konci den pred Popolcovou stredou. Zacina vecer okolo 9ej a trva do 5-6ej rana. My sme dorazili cosi po 3.30am po kupe listkov na ciernom trhu relativne za lacika (10 euro). Diogovi to trvalo snad 40 minut, no bolo nas dokopy 7. Vizualne to bolo uzasne, ludi mazec, samba song hral ale vkuse dokola po cely cas (uz len energia chybala, aby som sa text naucil z pocuvania naspamat). Cize samby mam na pol zivota dost. No urcite sa tu show oplati vidiet. Mensim nadsencom ci samba ignorantom staci tutovo 1 den v Sambodrome
.
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!