Valle de Vinales (Western Cuba)

Vinales, malicka patnast tisicova dedinka vsadena do uzasnej zelenej doliny s cervenou podou, obilim a inymi psenicu pripominajucimi strukmi v zemi si ziada o nejednu prechadzku.  Velke kamenne zo svetkych stran obrastene utvary (mogotes) pripominaju ponoreneho draka vietnamskeho Halong Bay ci kamenne giganty trciace z mora nad bielou plazou Krabi v Thajsku.  Tu v Narodnom Parku Valle de Vinales sa tycia vysoko nad zelenymi upravenymi tabakovymi plantazami miestnych osad a spolu s mnohymi jaskynami v okoli ponukaju nenasytnym ociam najuzasnejsiu prirodnu sceneriu celej Kuby.  V r. 1999 bol NP Valle de Vinales pridany na zoznam Kulturneho dedicstva UNESCA.

Hned po prichode a absolovani spoznavacej vlozky vyletu, resp. kratkom prechode spojenom s fotodokumentaristikou centra dedinky sa vraciame dat si vydatnu veceru v nasej casa particular.

Casas particulares su sukromne domacnosti so zaplatenou licenciou ponukat na Kube ubytovanie cudzincom.  Licencia stoji zhruba 200-300 CUC (210-300+ USD) na mesiac.  Ubytovanie sa prenajima nie na osobu ale na izbu a vychadza zhruba 20-30CUC na noc.  Prave tato moznost ubytovania je v krajine najlacnejsia a individualnymi cestovatelmi najpouzivanejsia.  Zaroven je idealna na to, aby ste videli a vyuzili osobneho kontaktu s domacimi na nacerpanie infosiek z prvej ruky o tom, ako tu ludia na diktatorskom ostrove vlastne ziju a v co dufaju.

Po veceri sa dohodnutym sukromnym odvozom posuvame 18km do susednej dedinky, kde sa slavi akurat dnesny den a vecer ‘kermes’, tj.  oslava vyrocia dediny plus svateho/patrona kostola.  O 7.23pm kedy vstupujeme s hlukom z podía do sereho baru, osvetleneho len par ziarovkami a ulicou, kupit si flasu rumu (tu sa vlastne pije iba rum a pivo, a stoja rovnako), zistujeme a pri obzervovani miestnych bez problemu i rozumieme oznamu, ze tu uz rumu o tom case davno niet.

Nic to, ked clovek hlada, tak najde.  Mito masti na skutri s taxikarom na pumpu a prichadza s litrom zltkastej 40tky.  Je zabavou na zabave sledovat podium, stanky, siatre, frmol, pohyb, tanec domacich v ich najlepsom obleceni.  Ich top oblecko je inac farbami velmi prestre – rydzo zlte, syto cervene, azulovo modre…  Vsetko s ozdobkami a cim sa ligoce viac tym je to lepsie.  Plati to aj u chlapov pocnuc velkostou a silou blysku pracky opaskov.

Bavime sa dobre, hlavne s miestnymi, tancujeme, pijeme, fajcime dutniky az pokial Mitov stav nerozhodne o ukonceni didziny.  Vraciame sa tym istym zvezom spat a posteliam kralujeme pred druhou rannou.

Dalsie dva dni sme stravili velmi pokludnym tempom prechadzkami okolim a Narodnym Parkom.  K higlightom by sme zaradili vyhlad z kopca na celu obec a dolinu, Mural de la Prehistoria (120 metrov dlha malba na utese pohoria Sierra de Vinales.  Vymalovat toho obra trvalo 15 ludom celych 5 rokov) a prechod a pltenie skrz jaskynu Cueva del Indio.

Pobyt vo Vinalese bol uplne relaxacnym (az na prvu noc).  Oddychnuti sa vraciame spat do Havany, kde Mito u Mamy Kamy vari snad 10 clennej partii paprikas (ja a Moni asistujeme supanim vyse 10tich cesnakov), popija sa mojito a debati o zivote a roznych stories z tohto ostrova.