Venezuela

Momentalne asi najviac obavanou, najmenej turistami navstevovanou, ci medzi backpackermi popularnou krajinou (tu mozno silno konkuruje Paraguay) Juznej Ameriky je Venezuela.

Ma reputaciu drahych destinacii a turistickych atrakcii, potreby pouzit ‘cierny’ market k vymene penazi a unosmi -oops. Ceny vo Venezuele po spolocnej zatial tyzdnovej skusenosti s Luckou vnimame uplne okay. Pride nam i miestami lacnejsia ako Kolumbia, ktoru kazdy povazuje za lacnu. Turisticke atrakcie su tu svetovej urovne, cize malo nestoja a s vyssou cenou sa pocita. Cierny market odradza, no vskutku funguje skvele a je uplne jednoduche peniaze vymenit za vyhodny kurz v kazdom meste. A c osa tyka unosovov? Hmm, tak to sa deje hlavne v Caracase a jeho okoli, tmave ulice a kuty noci vo vacsich mestach sa oplati radsej opisat (biologicky) a preskocit. Hranice radsej neprechadzat nocnymi autobusmi atd atd… Viacero podobnych rad a odporucani a clovek je vo Venezuela uplne v klidu. Turistov je tu podstatne nemej ako v inych krajinach (haha, opat ma napada len Paraguay), no nik nema problemy alebo sme o nicom podobnom nepoculi. My Caracas i vsetky velke mesta preskakujeme, pobrezie Karibiku vo Venezuele uplne vynechame a ideme len za tym top, co svetu Venezuela ponuka.

Z Bucaramangy (Kolumbia) sme sa dopravili do nasej prvej destianacie vo Venezuele, Meridy, po 17 hodinach prestupov a hranicneho prechodu, kde sa mi stalo snad prvy krat, ze colnikovi moc nesedel slovensky pas. Nastastie vsetko dobre dopadlo a byrokrat so spotenou mrzutou tvarou vstupnu peciatku udelil a pas mi hodil ako psovi.

Merida zdaleka neocarila ako sme dufali a predpokladali. Basecamp pre rafting, canyoning, paragliding a trekking je reputacia pre mesto slusna, no nebolo v nom ani dost turistov na to, aby sme vytvorili skupinu k 2-3 dnovej ture. Mesto inac statocna diera a ked sa zveceri, zazne snad len 1 z piatich poulicnych lamp. Vsade tma a ako v dupe, osarpane grafity, ulicni podivini a velke hranate americke auta s neosvetlenymi SPZ-tkami hadzu dlhe tiene.

Dali sme ale oddych, relax, prechadzku, jeden dobry barik s vedrom piv (male pivko v klube stoji okolo 70centov, co je len trochu drahsie ako v bardejovskom Slimakovi). Konecne polo-dobre pocasie, az privela paliaceho slnka. Highlightom mesta teda nebolo nic outdoorov.

Naopak, navstivili sme zmrzlinaren, ktora sa svojim poctom druhov zmrzlin (okolo 600) zapisala v Guinnessovej knihe rekordov. Nebol som makky a siel naplno vo vybere netypicna a dal si rovno patitu – masovu, cibulovu, viagrovu, rybaciu a pivovu. (Spomenul som si opat na svoju mamcu; ta by sla bez zmeny klasicky – punch, cokolada a citrón). Moj vyber bol po ochutnani cisty mazec, nespominam, kedy a ci vobec niekedy som vo svojom zivote nedojedol tak malo zmrzlin (Nevadi mi bezne zjest aj 9-10). Ryba mi civela spomedzi zubov celu cestu domov. Lucka sla klasickou cestou, az na ryzovu zmzlinu. Zjedla vsetko, no fotky mi nedovolila zverejnit.

Tak nasledovala cesta ‘c’, kedy sme opustili Meridu o 2ej po obede a do ciela dorazili na treti den o 11ej rano. 44 hodin, z nich 37 v 4 autobusoch a 6 v stave cakania na novy prepoj. Jednoznacne som prekonal svoj doterajsi rekord 33 hodin z Indie. Luckin rekord sa pohyboval tiez okolo 30tky. Ale sme stastne v cieli, Santa Elene, startovnom bode pre vystup na mysticku magicku najvyssiu stolovu horu sveta – Roraima. Tzv. Strateny Svet nachadzajuci sa v cipe troch krajin – Venezuela, Brazilia a Guayana na nas caka uz zajtra! Trek potrva 6 dni, ma vyse 2 kilometrove prevysenie (peak cez 2810m), zahrna prechody riekami, 65 stupnove stupacky, euforicke stavy plus udajne velmi casto laka navstevy UFA. To vsetko nam zacne uz o par hodin. Budeme teda mimo akykolvek dosah zhruba na tyzden.

Dalsi plan je plus-minus nasledovny: po navrate sa budeme snazit vybavit lietadlo na 2 hodinovy let cez Narodny Park Canaima (zo Santa Eleny do Canaimy) s preletom ponad Angel vodopady (kilometer padajucej vody) a tak stravit 3 dni trekom okolo nich. Hned na to nas caka opat vyse 40 hodin v autobuse smerom na severozapad, spat do Kolumbie, no tentokrat uplne na sever, kde je momentalne Mito. S nim som bol dnes v kontakte, je v Kartagene a vratil sa po dni na lodi z Karibiku spat kvoli technickemu problemu a zlemu pocasiu. Po preskumani severu Kolumbie, kde stravim asi 2 tyzdne smerujem za Mitom lodou do Panamy. Lucka z Cartageny leti do Limy za mesacnou dobrovolnickou pracou.

Tesime sa na dalsie spojenie. God Bless. Fingers crossed.

P.S. Mam i fotos, no net ide tak, ze sa asi nepodaria nahodit.