‘W’ trek @ Torres del Paine

Narodny Park Torres del Paine je povazovany za najkrajsi a najscenickejsi na celom kontinente.  Panbozko sa pri jeho stvoreni pozastavil a pohral diverzitou, pretoze to co tu najdete je maximus pastva aj pre oci narocnych divakov, vykladna skrina outdoor sveta, luxus Harrodsu v prirodnom ponimani.  Samozrejme park neusiel pozornosti UNESCA, do toho je rocne krizovany 200 tisicmi navstevnikmi.

Za 5 dni tzv. “W treku” spojeneho  s kempovackou obchadzate mnoho rozne sfarbenych jazier a sliapete pod zasnezenymi horami s uchvatnymi ladovcami skrz step, uzke hupajuce sa horske mostiky a lesy v jesennej rovnosate.

Pocasie bola ceresnicka.  Kazdodenna davka slnka sprijemnovala v priemere 15 kilometrov 6-8 hodinovej tury.  Tym, ze sme Torres navstivili po ukonceni peaku turistickej sezony, bol park takmer ludoprazdny a stavalo sa, ze i za 2-3 hodiny prechadzky sme nevideli ani cloveka.

V tomto 181,000 hektarovom NP existuju 3 moznosti ubytovania.  1/ Ubytovne/horske hoteliky so 4-8 postelovymi izbami, nazyvane ‘Refugios’.  Vacsinou maju male restauracie, pomerne drahy kiosk a noclah v nich stoji okolo 30-45 dolarov na hlavu. 2/ Plateny kemping hned pri Refugios so zachodom, sprchou, kuchynou  a 3/ Neplateny kemp bez vsetkeho okrem splachovacieho zachodu.  My sme boli spokojni so slovenskou variantou, ved nie sme ziadne padavky!  S 3 parmi ponoziek a 2 trenclami (batoh mal aj tak 12-15kg) sme presli dokopy okolo 75km a urobili spolocne skoro 1000 fotiek (vacsina do panoram s roznym farebnym ladenim).

Park je paradne udrziavany, super cisty a dobre zorganizovany.  Priali by sme si, aby to tak kulturne vyzeralo aj v nasich Tatrach.  Hlavny rozdiel (mimo geografickeho pohladu) je asi ten, ze vstupne do parku Torres del Paine predstavuje 30 USD, kdezto u nas mame vsetko zdarma.  Osobne by som aj prvy podpisal peticiu za spoplatnenie TANAPu (hoci by to bolo len par EUR).  Peniaze napomozu vylepsit servis, na ktory sa u nas doma vzdy niekto opravnene stazuje.