Z Buenos Aires do Ohnovej zeme

Tato streka je dlha 3040km, a preto sme si ju chceli sprijemnit a rozdelit aspon na dve casti.  Rozhodli sme sa zastavit zhruba po 1200km v meste Puerto Madryn a pozriet faunu nebeznu v slovenskych rybnikoch.

Bus z BA do Puerto Madryn trval 19-20hod, no luxusnejsim hromadnym prostriedkom som uz dlho necestoval.  Poloprazdny dvojposchodak s miestom na nohy a lezadlom, poduskou, dekou, predjedlom, jedlom, kafickom a vinkom v cene… Ok, cesta listka bola statocnych (v prepocte) cca 60 eciek, ..no na vyber moc nemate.

Puerto Madryn je mesto vzdialene zhruba 100km od UNESCOm chranenej prirodnej rezervacie – Reserva Faunistica Peninsula Valdes.  V den prichodu sme ju uz navstivit nestihli, no hned na druhy den tam absolvovali organizovany celodenny vylet (bez vlastneho transportu ina moznost nie je).  Vyletu prialo pocasie co bolo najpodstatnejsie.  Pofotili sme miestnu zverinu, z ktorej najzaujimavejsim zvieratom bol pre mna Elephant seal – o nich sa isto oplati co-to viac nastudovat!  Bohuzial sme nemali stastie uvidiet kosatky ci velrybu, ktore sa tu celkom bezne objavuju a doposial som ich nikdy v zivote nevidel.

Po 11 hodinovej ‘exkurzii’ sme sa za 10 7 z Peninsuly vratili a hned 20 minut na to sedeli v buse, ktory nas bral dalsich 20 hodin blizsie k cielu – Ushuaii, Ohnovej zemi.

Pozn. – 160km od Puerto Madryn smerom na Trelew (juh) sa nachadza dalsia velmi zaujimava prirodna rezervacia.  Reserva Provincial Punta Tombo hostuje od septembra do aprila vyse polmilionovu koloniu (po Antarktide druhu najvacsiu na svete) tucniakov.  Tu sme osobne nenavstivili (vsetko stoji peniaze a clovek musi mat priority), no poculi sme, ze je to neopakovatelny zazitok.  Velrybu tam neuvidite, no na tucniakoch sa podkynate ako o kury na babkinom dvore.

Po druhej dvadsathodinovke v menej pohodlnom buse sme vystupili v meste Rio Gallegos.  Tu sme sa uz necitili tak cerstvo, no napriek tomu chceli mesto opustit co najskor a dostat sa este juznejsie – blizsie k cielu 🙂  To sa nepodarilo a museli sme den & noc ostat v meste, ktore by nenadchlo ani najmenej kritickeho fotografa.

Den neskor v skorych rannych hodinach uz sedime na autobusovej stanici, srkame horucu hnedu nezaberajucu vodu a cakame na autobus Rio Gallegos – Ushuaia.  I ked mesta od seba geograficky malo vzdialene, cesta je planovana na 13 hodin.  Jazda je ‘obohatena’ styroma vystupmi z autobusu – hranicnym prechodom Argentiny, tak Chile, 30′ bonusovou cestou lodou, a spat z Chile do Argentiny.

Prezili sme v pohode scany batoziny a papierove formality, horsie to bolo so zimou a vetrom.  Je nam jasne, ze uz pri prvom dalsom prebalovani bagla idu plavky hlboko na spodok a medvedobijky boty a Goretex/Polartec skafandre si pridu velmi skoro na svoje.