Huaraz – Pisco 5752mnm

Navrat do Huarazu bol rychly a hlavne bolo to miesto na (cold) shower a trosku regeneracie , lebo hned dalsi den sme sli liez hore na Pisco. Kazdy nadseny a plny ocakavanie nevedel ani spat…. iba ja hej :)))) (T: “heh, jasne jasne…”) Rano podobnou cesto ako SC trek sme sa vybrali rozbit Pisco. ( predposledny na Pravo,..uplne v lavo je najvyzsia hora peru Huascaran 6768mnm. )

Prvy den treku bol easy sa zacinal v doline a asi po 3h sme vysli do zakladneho tabora pre Pisco… asi 4800mnm. Tam sme poobede vegetili a cakali na nocny climb. Vstavalo sa asi o 1:30h.

Po Coca ty ranajkach, sme boli ready vyjst a zlyzovat kopcok.  Batoh s lyzami bol dost tazky cca 10-12kg takze trek sa staval byt dost narocnym. Uz po prvej hodine treku sme mali technicke problemy s Brankom. Zacinal bojovat ..nejak mu nesadli ranajky a tak takze po trosku debaty s Guidom sme nasadili tabletocku na High altitude a spomalili tempo, ktore bolo dost rychle. (T: Start bol ozaj sileny, najprv hore skoro do patky, tak dolu, cca spat do 4.8k, cez prasnu stenu hore dole, balvany a vsetko len nie easy… k tomu vsetci zavisli od bateriek, hviezd a mesiaca, bo bola cma jag v dupe…)

Po 3h treku sme sa dostali na sneh. Nasadili sneznu techniku (T: kedze okrem Mita to nikdy predtym nerobil, procs trval cca 43min, zima jag truparen, odmzrnute prsty na pravacke i lavacke este pred prvymi krokmi na snehu, mechur plny, start ako sa patri ;)… miesto na nasadenie maciek bolo snad 5m2 pre 6tich ludi a v kopci, cize dovidenia priatelia.. trpezlivost a spokojnost trochu chybali v tych skorych rannych hodinach, ked kohuti este v Huaraze hlboko spali…) a pokracovali smerom hore a kus doprava…. tam uz to bolo okolo 5000mnm.  (T: vtedy sa uz briezdilo, mechur vyprazdneny tak napolo, lebo ma v procese uvolnenia uz lanom nahor tahali – cez kopec sme sa totiz nevideli.. help som krical len ma Mita, spomal bratu bo zlta machula na goretexoch a slipakoch budze)

Mimi bola super cerstva vyspata ako babo takze ziaden prejav High Altitude sicknessu, v porovnani s Brankom…Podaval masaker vykon, bojoval ako sa len dalo ale sme videli, ze  s kazdym krokom jeho usmev viac a viac hrdzavie…(T: Mentalne sme posilnovali, no videli, ze to asi az na peak nedotiahne… Bol ale spojeny s Mimi a to by znamenalo, ze ona to tym padom nebude moct dat taky… ;( )Mysleli sme si, ze to mozno prejde a tak sme ho podporovali ako sa dalo …avsak asi 5300mnm mu az Guide zakazal bojovat dalej. My sme chceli pokracovat vyssie a zdolat Peak, ale prekvaPIVO guide povedal, ze ani my uz nemozeme pokracovat, ze na zdolanie peaku mame cas iba do 8h…potom sa podmienky rapidne zhorsuju. Sklamani zo zleho nacasovania vsetkeho a taak, sme jedine pokracovali na taku mensiu vyhliadku kde sme sa trosku vytesili z fotiek, krasneho vyhladu, slniecka, snehu a troska oddychu.

Po asi pol hodke prichadzal cas B. Klesanie pre nas bolo super vec na ktoru sme cakali cele 5 dni trekovania….Lyze!!!

Tomas nasadzoval lyze hned na vyhliadke, ja trosku nizsie, kde neboli technicke pasaze na zlyzovanie,… lebo ja som lyzoval raz v zivote :)))))…Vysmiaty Tomas ma minul pri nasadzovani lyzi. Nejak mi to haprovalo a az nakoniec to zhaprovalo. Nemohol som nasadit techniku takze nasuaty som sa spat prezuval do drapakov, s myslienkami klesal a sledoval Tomasove vesele Dristianky na panenskom prastane….takze 1okg ako som vyniesol hore, tak som si ich aj zniesol dole….spetny trek bol skor o rozmyslani o vsetkom,  co sa stalo a preco to bolo tak nacasovane, ze sme peak nedali..:((((

Po prichode do tabora sme si dodali relaxacny oddych a cakali na dalsi den kedy sme zliezli spet do Huarazu. …Po tomto treku sme sa rozhodli ze Chopicalqui nerobime, setrime cas, peniaze a ideme dalej na ine srdce trhajuce miesta, ktore cakaju na nas….

T: Este dodam, tento climb bol uzasny zazitok… Prvy krat ozaj nieco real v horach… Bolesti a trapenky s nim suvisiace boli odfuknute hned pri briezdeni… To co nasledovalo je ozaj tazko popisat.  Clovek len citi, ze to chce urobit opat, zazit este neraz.  Sklamani sme boli hlavne tym, ze peak bol nedaleko, pocko prialo, sily stacili…A my bez slov len nahor hladeli… No nic to, neda sa vsetko a kazdy ciel zmaknut hned.. Sny su stale v nas a my si ich isto raz v zivote este naplnime.

Huaraz je ne na raz, ale na dvaraz :)

m&t (triper.sk)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>