San Cristobal & San Juan Chamula (Chiapas/Mexico)

Moj 1 dnovy pobyt v San Cristobale bol totalne spickovy.  Zobudzam sa skoro rano, ktore je mojim prvym v Mexiku a cakam na uvolnenie sprchy.  Cochvila vychadza slnko a po typickych mexickych ranajkach (trojuholnikove tvrde oblatky v chili stavicke) a kaficku odchadzam rovno z Cristobalu na parhodinovy vylet do dedinky San Juan Chamula.  Tu navstivil tyzden predo mnou Mito a zaroven v tychto koncinach patri k najvacsim highlightom a moznostou aspon maleho oboznamenia sa s mayskou kulturou.

Kratka 27 minutova cesta plna miestnych ludi v minibuse zbehla jednoduchym pokecom o tom, kde je Slovensko.  Vystupujem na plne namesticko malej mayskej dedinky obyvanej komunitou Tzotzilov.  Vsade okolo je zivo, zeny v miestnych krojoch predavaju zeleninu, ovocie, jedlo; deti behaju sirom sarom a muzi s klobukmi na hlavach postavaju a debatuju ‘co tyden dal’.

Biely kostolik s farebnymi ornamentmi kvetov predstavuje hlavnu atrakciu (pre turistov) a denno-denny zivotny ritual obyvatelov tejto konzervativnej dedinky a jeho prva navsteva aspon mierne sokne kazdeho.  Vstup 1 euro vas dostava cez drevene dvere dnu.  Tam je polosero a jedna klasicka obdlznikova miestnost.   Nie su tu ziadne lavice ani stolicky.  Jediny ‘nabytok’ je oltar vpredu a po obvode celeho kostola su nachadzaju stoly, na ktorych horia vsade stovky sviec.   Nad stolmi na stenach su v drevenych malych oltaroch sosky vsemoznych svatcov.  Zem je posiata ihlicim, na ktorom sedia ci klacia veriaci.  Niekde v rohu pod oltarom hra potichu hudba pozostavajuca z parstrunovej gitary, harmoniky a maleho bubna, po ktorom pravidelne a nezne udiera jedna drevena palicka.  Nie je tu ziadne elektricke svetlo a okrem jasu sviec tu viditelnost vylepsuju len slnecne luce, ktore prelietavaju oknami kostola a ostro rezu jeho vnutro na par casti.  Hybuci sa dym prave v tychto bielych lucoch robi komnatu kostola (aby malo nebolo) este viac tajuplnou.

Podla svatcov by som hodnotil, ze sa jedna o krestanov.  No vsetko ostatne tomu nenasvedcuje.  Vidite mayjske ritualy pod krestanskymi svatymi.  Akoby v case kolonizacie tlak Spanielska na zmenu ich viery sposobil to, ze v srdci udrziavaju svojich, no klanaju sa “nasim”.

Ritual vyzera asi takto.  Najprv si uvolnite kachlicky na zemi odhrabanim ihlicia.  Skupina usadne a na kachlicky na zemi umiestni v tvare rozne velkej matice sviecky.  Tie sa lisia vonou, farbou, velkostou… Pomaly ich zapaluju, rad po rade.  Popri tom sa modlia v sede i na kolenach.  Okrem sviecok ludia z tasiek vykladaju aj kadejake nealkoholicke bublinkove napoje.  Po vsetkych modlitbach piju prv bielu tekutinu (neviem ci alko alebo nealko) – nalievaju si ju do plastoveho pohara a sharuju.  Ludia veria, ze odgrgavanim uvolnuju z tela zlych duchov, preto po bielej vodicke vypije kazdy zo skupiny jednu z vylozenych flias gaseosy  (nealkoholicky ovocny napoj).  Kola ma v dolezistosti najvacsiu prioritu, v kostole je sta posvatnym napojom.

Pokrocilejsim ritualom je liecenie fyzicky/psychicky nemocnych.  Po zapaleni sviecok vyberie rodina z igelitovej tasky vypasenu sliepku so zviazanymi nohami.  Rozviazu jej nohy a daju ju do ruk osobe, ktora ma byt vyliecena.  Ta ju drzi na zemi zobakom smerujucim ku svieckam.  To trva i 10 minut az pokial je sliepka kludna.  Rozmyslam o com asi tak sliepka rozmysla.  Mam pocit, ze pravdu o jej buducnosti tusi uz aj sama.  Po meditacii spolusediaca vezme z ruk chorej operenca a mava nim nad svieckami zo strany na stranu.  Potom potrie pacientku sliepkou – usudzujem ze potiera tu cast tela pacientky, ktora ju boli.  Tak sliepke zlomi v sede, tichosti na kolene krk a vrati ju pacientke do ruk.  Ta ju potom drzi na zemi az pokial telo stale trasucej sa sliepky neopustia posledne pulzujuce nerviky.  Tento ritual sa bud ukonci Dejstvom 1 alebo sa zopakuje s dalsou sliepkou po par chvilach.  Pocet obetovanych sliepok je priamoumerny vaznosti choroby.  Na koniec rodina so vsetkymi, ktori sa ritualu zucastnili vypije svoje vsetky napoje, odgrgnu zlych duchov, zbalia veci i sliepky a odidu.

Za svoju hodinu a pol som v tichosti pozoroval 4 zlomenia krkov u roznych skupiniek.  Melancholicka hudba a tak uprimne modlitby, ake vidite snad len na videu z Medzugoria, vas pomaly privadzaju k slzam.  Divne rozcitliveny opustam kostol cosi okolo obeda a palim spat do Cristobalu v dodavke plnej v krojoch oblecenych mayskych zien vracajucich sa z marketu.

Ulice centra 130 tisicoveho San Cristobalu sightseeingovo nicim a lietam nimi vsetkymi svetovymi stranami.  Mesto, ktore nazyvaju spanielskym kolonialnym zazrakom lezi vo vyske 2100 mnm a ponuka tolko pohladnicovych obrazkov, ze sa idem zblaznit.  Uz davno som k tomu nemal tak velku chut fotit.  Pocko praje a je len dumem, kedy sa UNESCO spamata a hodi ho na svoj zoznam.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>