Հայաստան – Armenia, day 1 (around Alaverdi: Haghpat & Sanavin monasteries)

Po tyzdnovom pobyte v Gruzinsku nadisiel cas ho opustit a venovat sa niekolko dni jeho juznejsiemu susedstvu.  Z Tbilisi som preto vzal najlahsiu moznu alternativu ako sa co najrychlejsie dostat do Armenska.  Napriek tomu, ze som mal cestu marshrutkou zaplatenu az do armenskeho hlavneho mesta Yerevanu, za zhruba hodku po hladkom prechode hranic (kde som si za necelych 10 euro na pockanie vybavil viza), som z minibusu ako jediny vystupil absolovat vyse tisicrocne double UNESCO kombo leziace nedaleko mesta Alaverdi na severe krajiny.

Cela cesta z Tbilisi do Yerevanu trva priblizne 5 hodin.  Alaverdi sa nachadza zhruba v jej polovici a mna mesto privitalo sedivymi mrakmi.  Nemal som predstavu, kde ten vecer skoncim spat, teda ci zostanem niekde v tejto niekolko tisicovej dedinke alebo sa pohnem dalej, co mi na prvy dojem i logisticky sedelo viac.  Len co som z minibusu vystupil, podisiel ku mne postarsi taxikar a pytal sa na moj plan.  Technika, ze vam nic nevadi a akoze ani neviete kedy chcete co robit je idealna vtedy, ak si svoj naplanovany program nechcete skusenejsim taxikarom predrazit.  Tvarim sa akoby nebolo pol stvrtej podvecer a ja mal na Alaverdi 2 tyzdne.  Dohadujem a vycitujem cenu, ktora mi hned dava jasne vediet, ze Armensko silnym Dramom uz nepatri medzi lacne krajiny.

Nic to, ani cas nema casu nadostac, vybavujem si odvoz k obidvom chramom – Haghpat a Sanavin – kvoli ktorym som tu vlastne vystupil.  Zistujem, ze z Alaverdi do mojej dalsej planovanej zastavky Dilijanu uz dnes nic neide a kedze sa mi chlap pozdava, vylepsujem cenu za odvoz k chramom a navrsujem ju pre taxi jazdu az do Dilijanu, ktory je skoro 2 hodiny cesty odtialto.

Chramy su uzasne, jeden lepsi ako druhy.  Po navsteve Haghpatu sa pretrhli huste mracna a Sanavin ma uz vita dokonca i modrou oblohou.  Pri kazdom chrame som stravil zhruba hodku a i po vymene pneumatiky sa dostal do Dilijanu pred zotmenim.  Najbeznejsim a najlacnejsim (= najlepsie) ubytkom v Armensku su tzv. B&B guesthousy (Bed and Breakfast), ktore funguju rovnako ako na Kube, kde vam rodinka domacich prenajme izbu a hostia vas doma pripravenym mam- & babkinym jedlom.   Po celom dni som sa citil slusne unaveny, minul dokopy vyse 60 euro za cestu, viza, taxi a ubytko, co je 2x viac ako v bezny den a musim sa priznat nebolo mi az tak vsetko jedno.  Sedim ale u domacich, kazdy mi chvali moju stale biednu rustinu, jem ako sa na vyhladovaneho vlka patri – prvy krat dnes (ak neratam 2 tenke parky na ranajky) sa dostavam k potrave, davam limonadu a 2 shoty tusim ceresnovice, ktorej percentaz by tvrde konkurovala aj tej domacej z Medzeva… Spanok, na ktory sa uz neviem dockat mi fest dlho narusal nejaky nenazraty termit, ktory sa nevedel vytesit kvalite ci akosti dreva dveri mojej komnaty.  Baterky som ale nastastie dobil a dalsi den pokracoval v krute vkusnej krasojizde.

(Z respektu ku krajine, ktora ako prva na svete prijala krestanstvo za oficialne nabozenstvo, ku uzasnym kamennym chramom starsim ako 1000 a jeden rok a ku kamosom z Armenska, ktori sa tesia na fotozy, ich tu z Armenskych chramov v nadchadzajuce dni nahodim asi viac ako obvykle – Respect to Armenia)